Slovenské bábkové divadlo má svoje počiatky v ochotníckom divadle 19. storočia, značne ovplyvnenom českými kočovnými bábkohercami, ktorí navštevovali územie Slovenska   už od začiatku 19. storočia. V podaní najvýznamnejšej  rodiny bábkarov – Stražanovcov  (od roku 1878 vystupujúcich pod názvom Stražanovo lútkové divadlo) a ich  nasledovateľov,  zohrávalo slovenské bábkarstvo medzi obyvateľmi slovenských miest a mestečiek nemalú úlohu pri šírení osvety i národného povedomia. V jeho repertoári nechýbali hry slovenských a českých autorov, hrávali v slovenčine a neraz mali ich postavy národno-buditeľskú ambíciu. V zmenených podmienkach novo vytvoreného Československého štátu po roku 1918 však nenašlo adekvátnych pokračovateľov,  a rovnako ako v prípade iných druhov divadelného umenia, i bábkové divadlo začala nanovo budovať česká inteligencia, ktorá v tom čase prišla na Slovensko. Až postupne ju doplnili nadšenci prevažne z radom slovenských učiteľov.  Bábkarstvo sa ujalo najmä pri školách a spolkoch a pod vplyvom českého bábkového divadla sa začalo orientovať na detského diváka. Tento stav trval do obdobia druhej svetovej vojny, kedy zrušenie spolkov, prebratie divadelných krúžkov štátom a v neposlednom rade i nútený odchod českých divadelníkov spôsobil opätovne jeho stagnáciu. Do procesu  postupného oživenia od konca vojny zasiahol Divadelný zákon z roku 1948, ktorým došlo k poštátneniu všetkých druhov divadla a zákazu prevádzky súkromných divadiel. Bábkarská divadelná činnosť sa začala pestovať pri štátnych organizáciách, ako boli školy, závodné či odborové kluby. Od konca 50-tych rokov prevzali vedúcu  rolu profesionálne bábkové divadlá (Žilina 1950; Nitra 1951; Bratislava 1957; Košice 1959; Banská Bystrica 1960), spočiatku pôsobiace pri činoherných divadlách. Osamostatnili sa až neskôr.

Ako posledné bábkové divadlo vzniklo v roku 1960 Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici (od roku 1991 Bábkové divadlo na Rázcestí). Jeho sídlom sa na viac ako 30 rokov stala bývalá cirkevná budova na Kollárovej ulici, ktorá sa však v roku 1994 v reštitučnom konaní opätovne vrátila pôvodnému majiteľovi (Cirkev adventistov siedmeho neba) a divadlo  v nej zostalo iba  podnájomníkom. Z tohto dôvodu došlo v roku 1994 k vypísaniu architektonickej súťaže na prestavbu a prístavbu  budovy na Skuteckého ulici, ktorú divadlo v tom čase používalo ako svoju administratívnu budovu. Jej víťazmi sa stala dvojica architektov Tibor Majláth a Ján  Zavarský.  V troch stavebných etapách  mal vzniknúť komplex pre kultúrne aktivity, počítajúci s prestavbou pôvodne eklektickej vily zo začiatku 20. storočia, ako aj vybudovaním novej  prístavby, a to všetko v napojení na už existujúcu Galériu banskobystrického maliara Dominika Skuteckého, situovanú v blízkosti areálu budúceho divadla. V prestavanej vile sa malo zriadiť experimentálne  štúdio s variabilným hľadiskom pre 100 až 150 divákov a zároveň priestor pre administratívnu prevádzku a sklady.  V navrhovanej prístavbe sa uvažovalo o  zriadení  novej divadelnej sály s kapacitou  198 - 250 divákov s priľahlými divadelnými a komunikačnými priestormi. Terasa nad prístavbou spolu s parkovou úpravou, amfiteátrom pre 200 divákov a kaviarňou v okolí galérie mali poskytovať možnosť rôznych divadelných a spoločenských aktivít. Rôzne výškové úrovne terénu mali v exteriéri prepájať trasy s terasami v parku.  V roku 2000 bola prvá etapa projektu dokončená a 1.októbra slávnostne pokrstili prestavanú vilu Dominiku. Ďalšie etapy projektu zatiaľ neboli zrealizované. Prestavba vily Dominika sa týkala najmä úpravy podstrešných priestorov pre experimentálne divadlo, zmeny východnej časti strechy a prístavbou zadnej - juhovýchodnej časti budovy so svetlíkovým presvetlením  a novými hmotami. Vďaka svojej členitej štruktúre hmôt vzniklo hravé riešenie, ktoré citlivo zapadlo do okolitého prostredia.  

Budova Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici je situovaná v blízkosti historického jadra mesta, v priestore s výškovo odlišnou úrovňou terénu medzi Skuteckého ulicou na vyššej úrovni a Hornou ulicou na nižšej. Obe ulice vznikli na prelome 19. a 20. storočia  postupnou zástavbou administratívnymi, školskými a súkromnými budovami vilového charakteru.  V miestach situovania divadelnej stavby mala zástavba oboch ulíc rozvoľnený  charakter. Na nižšej úrovni, prístupná z Hornej ulice,  leží bývalá rodinná vila Dominika Skuteckého, v ktorej sa v roku 1994 zriadila jeho galéria. Tesne za vilou nasleduje strmo nahor stúpajúci výškový zlom, oddeľujúci hornú úroveň pozemku s vilou Dominika. Tá je v súčasnosti prístupná iba zo Skuteckého ulice. Ide o dvojpodlažnú budovu na štorcovom pôdoryse, zo severovýchodnej strany pristavanú k budove vilového typu, v súčasnosti využívanej na administratívne účely. Dvojpodlažnú štvorosovú čelnú fasádu s vysokou sedlovou strechou, smerujúcu do Skuteckej ulice, zdôrazňuje v šírke druhej a tretej  osi  vysoký rizalit, zakončený vysoko nad úrovňou podstrešnej rímsy s trojuholníkovým, bohato konkávno-konvexne vyrezávaných štítom. Na prízemí ho člení dvojica okenných otvorov  so segmentovým ukončením, s hladkým, mierne vystupujúcim ostením a náznakom bosáže v nárožiach a stredových osiach ostení.  Na prvom poschodí je centrálne položený arkier spočívajúci na konzole a  so strieškou, zasahujúcou do najvyššieho podlažia rizalitu. Člení ho dvojica pravouhlých okenných otvorov s profilovanou podokennou rímsou a plochou reliéfnej výzdoby s námetom rastlinných ovocných festónov pod nimi v obdĺžnikovej parapetnej výplni. Najvyššie, podkrovné podlažie člení dvojica úzkych pravouhlých okienok, ktoré zdôrazňuje šestica jednoduchých štvorcových bosáží a horné ostenie vo forme segmentového výrezu kruhu.  Malé okrúhle okienko na vrchole rizalitu lemuje hladké, mierne vystupujúce okrúhle ostenie s pravouhlými výstupkami vo vertikálnej a horizontálnej osi.   Krajná, prvá os fasády je na prízemí zdôraznená oblúkom slepej arkády so štylizovaným klenákom, za ktorým je situovaný pravouhlý vstup so segmentovo ukončeným svetlíkom. Na úrovni prvého poschodia situovaný balkón s ozdobne profilovaným parapetom, spočívajúci na silne štylizovaných  konzolách,  je prístupný vstupom vo veľkom, segmentovo ukončenom okne, zdôraznenom po bokoch hladkými, mierne vystupujúcimi osteniami s náznakom bosážového kvádra v pokračovaní vodorovného členenia okenného otvoru.  Horné oblúkové ukončenie lemuje pätica jednoduchých štylizovaných klenákov.   Nad úrovňou podstrešnej rímsy sa nachádza segmentovo ukončený vikier, ktorého okenný otvor opakuje v skrátenej forme okno nižšieho podlažia.  Krajnú, štvrtú os čelnej fasády tvorí dvojica okien pravouhlej formy, lemovanej v oboch prípadoch hladkým, mierne vystupujúcim okenným ostením. V prípade okna na prízemí dopĺňajú bočné steny ostenia po dve štylizované, značne zjednodušené bosážové kvádre a nad horným, cez šírku okenného otvoru presahujúcim kladím náznak segmentového štítu s klenákom. Okenný otvor na poschodí spočíva na  podokennej rímse s konzolkami. V hornej časti ho ukončuje mierne cez šírku otvoru prečnievajúca rovná nadokenná rímsa s pásom dekoratívneho vlysu pod ňou. Západné nárožie fasády je členené plytkou bosážou, na úrovni prvého poschodia z hmoty budovy vystupuje arkier štvorcového pôdorysu,  zakončený strieškou, siahajúcou  nad úroveň podstrešnej rímsy.  Jeho steny člení trojica okenných  otvorov, z každej strany jeden. Zjednocuje ich priebežná podokenná rímsa, na ktorej spočívajú. Okná lemuje hladké, mierne vystupujúce ostenie. Jediným výraznejšie dekoratívnym prvkom arkiera je  plocha reliéfnej výzdoby s námetom rastlinných ovocných festónov, zhodná s dekórom podokennej plochy na rizalite, a dvojica jednoduchých štylizovaných konzôl, na ktorých arkier spočíva.         

Bočná – juhozápadná fasáda je trojosová, členená na západnom kraji rizalitom s dvojicou okenných otvorov, po jednom na každom podlaží. Na úrovni prízemia zdôrazňuje rizalit nárožná bosáž,  forma okien opakuje riešenie krajných okien čelnej fasády. Zadnú časť fasády zakrýva na úrovni prízemia jednopodlažná prístavba.

Zadná fasáda je v porovnaní s ostatnými dvoma najčlenitejšia.  Z juhovýchodnej strany ju tvorí nová  prístavba, rozdelená na vyššiu časť s vysokou štítovou strechou, členenou z juhozápadnej strany trojicou vikierov a o podlažie nižšou časťou s pultovou strechou.  Obe najvyššie podlažia prístavby sú v prevažnej miere presklené.  Zvyšnú časť fasády člení  dvojica úzkych okenných otvorov nad sebou, vizuálne vytvárajúcich súvislý presklený pás, korešpondujúci s riešením prístavby a pravouhlé okno na úrovni prízemia vily. Pred okno na druhom poschodí je pripojený balkónový parapet. Na úrovni horného podlažia fasádu zdobí priebežný štylizovaný ozdobný pás.                           

Vnútorné priestory divadla sa rozprestierajú na troch nadzemných a jednom podzemnom podlaží. Základnú osnovu dispozície tvorí bočná chodba so schodišťom, na ktorú sa z pravej strany približne v jej strede napája priečne orientovaná užšia komunikácia. Sprístupňujú  priestory po obvode zadnej, prednej a juhozápadnej bočnej steny. Prízemie je vyčlenené pre skladové a časť administratívnych priestorov, v prednej časti na pravo od vstupu je situovaná vrátnica. Verejné priestory sú situované na vyšších podlažiach, prístupné schodiskom. Pozdĺž zadnej strany budovy na prvom poschodí sa nachádza malá sála pre cca. 50 divákov – miestnosť s jednoduchým mobilným sedacím zariadením. V západnom rohu pôdorysu sa nachádza kaviareň a ostatné priestory sú určené pre administratívnu zložku divadla. Prevažnú plochu druhého poschodia zaberá veľká sála – experimentálne štúdio pre cca. 100 až 130 divákov. Ide o priestor rozmerov 12x17 metrov  s rovnou podlahou, pričom možno pomocou praktikáblovej zostavy hľadisko variabilne usporiadať. V zadnom ukončení komunikačnej chodby sa novodobou prístavbou k zadnej fasáde na tomto podlaží vytvoril o priestor na posedenie.

Celé vnútorné riešenie bábkového divadla sa vyznačuje jednoduchosťou a neformálnosťou, k čomu prispieva i  množstvo drobných kresieb, či fotografií na stenách.   

Literatúra, pramene:

Predmerský, Vladimír: Bábkové divadlo v rokoch 1890-1970, in:  Mistrík, Miloš a kol.: Slovenské divadlo v 20.storočí. Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1999,  ISBN 80-224-0577-9, 542 strán, tu s. 405-426.

Kubíčková Klára, Majláth Tibor: Prístavby v záhradách Banskej  Bystrice, in: Projekt, č.3, 2001, s. 36-41. 

Komplex bábkového divadla v Banskej Bystrici, in: Architektúra a Urbanizmus, roč. XXIX, 1995, č.3-4, s.67-69.

Zavarský Ján, Majláth Tibor: Bábkové divadlo na rázcestí v Banskej Bystrici. Projekt  variabilného  divadelného  komplexu, in: Slovak Theatre/ Contemporary Slovak Theatrical Architecture. National Theatre Centre Bratislava1998, nestránkovaná príloha.

Stredoslovenská galéria Banská Bystrica [online], [citované 22.8.2010], dostupné na internete http://www.muzeum.sk/?obj=galeria&ix=sgbb

autor: Viera Dlhánová