Empírové divadlo
alias šľachtické divadlo v HlohovciNámestie sv. Michala 3, | |
Ukáž na mape | http://www.mskchc.sk/ |
významné udalosti
ľudia
Travaglia, Pietro - maliar, architekt
Pôsobil ako divadelný maliar rodiny Esterházyovcov. Pre grófa Jozefa Erdodyho postavil v záhrade jeho zámku v Hlohovci súkromné empírové divadlo (1802).
dejiny
Hlohovecké panstvo vlastnila už od roku 1720 rodina Erdődyovcov. Po roku 1789 dal tunajší zámok jeho vtedajší majiteľ nitriansky župan Jozef Erdődy (syn známeho milovníka divadla Jána Nepomuka Erdődyho) zrenovovať a zmodernizovať, úpravy sa urobili aj v rozsiahlom parku, ktorý zámok obklopoval. V roku 1802, pri príležitosti návštevy uhorského kráľa a rímskonemeckého cisára Františka I. (II.), ktorý podnikal cestu po Slovensku, dal Jozef Erdődy v parku neďaleko zámku postaviť kamenné divadlo a jazdiareň. Autorom projektu i stavbyvedúcim bol pravdepodobne staviteľ, sochár a maliar talianskeho pôvodu Pietro Travaglia, ktorý je v Hlohovci doložený v rokoch 1800-1802, kedy viedol prestavbu zámku. Doterajší výskum konkretizuje vznik projektu do februára 1802 a výstavbu divadla v mesiacoch február až október toho istého roku. Vo februári 1802 predložil Pietro Travaglia aj návrhy na výzdobu divadielka, na základe čoho možno predpokladať, že bol i autorom nástropnej maľby v divadelnej sále a sochárskej výzdoby na fasádach. Vzhľadom k tomu, že pôsobil aj ako maliar a sochár, možno o ňom uvažovať aj ako o realizátorovi danej výzdoby, hoci skorší bádatelia prisudzujú autorstvo reliéfnej výzdoby putti na fasádach F. J. Prokopovi, ktorý v tom čase rovnako pre Erdödyovcov pracoval.
Budova divadla slúžila pre potreby rodiny Erdődyovcov pravdepodobne do roku 1918. Z roku 1929 sa zachovali pamäte grófky Helen Erdődyovej, ktorá píše: „Pri príležitosti veľkých poľovačiak alebo sviatkov, ako napríklad roku 1903 pri príležitosti našej zlatej svadby, alebo v prospech Červeného kríža sme aj my hrali ochotnícke predstavenia alebo sme predvádzali obľúbené živé obrazy.“
Z obdobia prvej svetovej vojny sa v archíve Vlastivedného múzea v Hlohovci zachovali fotografie živých obrazov, ktoré sa predvádzali z dôvodu získania dobročinných zbierok.
Zámok s priľahlými budovami prešiel po roku 1945 do majetku štátu. Vtedajší okresný národný výbor dal budovu divadla zrekonštruovať a adaptovať pre potreby divadla. Pôvodné divadlo malo súkromný charakter, chýbalo mu preto potrebné príslušenstvo. Bolo ho treba rozšíriť o ďalšie priestory a hľadisko zmodernizovať a kapacitne zväčšiť. Projekt prestavby a novej prístavby vypracoval architekt Rajmund Hirth. Zamýšľal pred celú bočnú fasádu objektu pristavať novostavbu foyeru, šatne pre divákov, bufetu a sociálnych zariadení. Nakoľko by však tento zásah príliš narušil pôvodný vzhľad divadla, projekt bol po dohode so Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti upravený. Došlo k vybudovaniu krytej chodby, ktorá prepojila budovu divadla a jazdiarne (1960-1962). V priestoroch jazdiarne sa vybudoval foyer, šatňa pre návštevníkov, sociálne zariadenia a pokladňa. V časti sa zriadil byt správcu a časť slúži pre potreby skladov nábytku. Toto riešenie narušilo iba vzhľad hlavného priečelia. Rekonštrukcia divadla sa týkala vybudovania novej strechy a opravy fasád a reliéfov. Dvere a okná sa obnovili podľa pôvodného stavu. Umelecké kovania vyhotovili miestni remeselníci. Nástenné maľby v interiéri zreštauroval kolektív reštaurátorov pod vedením akademických maliarov A. Kuca a J. Beňušíka. Pôvodný drevený balkón sa nahradil železobetónovým a podobné úpravy sa urobili aj na javisku. Inštalovalo sa elektrické osvetlenie a zvýšil sa počet sedadiel.
Po obnove v 60-tych rokoch sa v divadle usporiadavali koncerty profesionálnych hercov a hlohoveckých robotníkov. Dodnes sa využíva pre potreby divadelných predstavení, poprípade koncertov a slávnostných akadémií.
Hlohovecké divadlo patrí do skupiny malých súkromných divadiel, ktoré si na svojich pozemkoch budovali príslušníci šľachty v 2/2 18. st. a v 19.st. Všetky však zanikli v priebehu 19. a 20. storočia a tak divadlo v Hlohovci predstavuje jediný zachovaný príklad divadla svojho druhu na území Slovenska. Boli určené pre súkromnú zábavu majiteľov a ich úzkeho okruhu priateľov. Spočiatku v nich vystupovali kočovné divadelné spoločnosti, ktoré si šľachta pozívala, neskôr na javiskách vystupovali sami majitelia. Na základe zachovaného divadla v Hlohovci možno usudzovať, že kvôli svojmu špecifickému určeniu mali tieto divadlá komorný charakter a absentovali v nich verejné priestory.
Grófka Helen Erdődyovej vo svojich pamätiach píše: „Toto skvostné divadlo a jazdiareň boli postavené v parku za maštaľami pri príležitosti cisárskej návštevy. Divadlo má široké a hlboké javisko, priestor na orchester, mnoho radov sedadiel v prízemí a v zadnej časti miestnosti, vo výške prvého poschodia, veľké pánske lóže. Tu vtedy hrala talianska kočujúca spoločnosť, ktorá strávila každý rok dlhší čas vo Viedni. V prítomnosti cisára predviedla jeho obľúbené opery a dvorskí herci vystúpili v drámach a komédiách v tom čase najčastejšie hraných.“
Divadlo v Hlohovci je jednoposchodová pravouhlá budova s valbovou strechou, situovaná v okrajových častiach zámockého parku, prístupná z cesty cez schodište a malé zatrávnené plateau pred bočnou fasádou. Pôvodný prístup od zámku zanikol vybudovaním neskorších stavieb v okolí a prestavbou divadla. Všetky štyri fasády boli pôvodne riešené symetricky ako dlhšie päťosové a kratšie s trojosové. Dnes je vstupná fasáda od zámku do značnej miery znehodnotená prístavbou. Centrálnu os každej fasády tvorí rizalit so vstupnou bránou, na dlhších bočných stranách ukončený prevýšeným trojuholníkovým štítom a atikou, kratšie strany majú rizalit ukončený úzkou atikou a erbom. Na oboch úzkych atikách sa pôvodne nachádzali nápisové pásky, obsahujúce nápis do dnešných dní zachovaný na jednej z nich: „Thaliae Melpomenaeque sororibus Musis amicus C.J.E. 1802“ (Tálii a Melpoméne dal postaviť Jozef Erdödy 1802). Fasády člení s výnimkou úzkeho pásu pod korunnou rímsou rustika. Podstrešný pás je hladký, zdobený nad oknami i vstupmi reliéfnymi pásmi s témou putti, rizality majú okrem toho ďalšie drobné reliéfne výzdoby, ako sú erby, hlavy múz alebo kruhový veniec s prekríženým šípom a tulcom.
Hľadisková časť v interiéri je zaoblená do oválu, v zadnej časti sa nachádza malý balkón, pôvodne podopieraný šesticou stĺpov, siahajúcich cez dve podlažia. Po nahradení pôvodného dreveného balkóna železobetonovým sa stĺpy obnovili iba na druhom podlaží v počte štyroch kusov. Na zadnej stene balkóna sa zachoval pôvodný kamenný krb, dnes však už nefunkčný. Hľadisko je zaklenuté oválnym zrkadlovým stropom na fabióne, dekorované maľovanými lizénami a farebnými plochami na bočných stenách, ktoré prechádzajú pri základni klenby do maľovanej iluzívnej výzdoby. Tá začína pásom s kvetinovými girlandami, balustrádovým parapetom s vázami, geometrickou kompozíciou kaziet s kvetinovou výzdobou a napokon končí v ústrednej kompozícii oblačnej oblohy, na ktorej sa vznášajú dve skupinky putti, držiace veľký veniec z ruží. Nad javiskovým portálom sa nachádza horizontálny vlys s maľovanými putti. Parter je rovný, v súčasnosti sú v ňom umiestnené stoličky. Javisko má korýtkovú klenbu. Do sály sa vstupuje s úzkej priečnej chodby dvoma otvormi na zadnej strane hľadiska, do chodby zároveň ústi schodište na balkón.
Súčasťou stavby sú aj menšie miestnosti divadelného zázemia za javiskom a točité schodište vedúce ku šatniam hercov na poschodí.
Budova nesie znaky klasicisticko-empírového slohu a podľa Ladislava Čavojského pripomína jeho maliarska výzdoba interiér divadla vo viedenskom Schönbrunne.
Z južnej strany budovy divadla je situovaná jednopodlažná obdĺžniková stavba s valbovou strechou, slúžiaca pôvodne ako jazdiareň. Fasády sú rovnako ako v prípade divadla zdobené rustikou, ústredným motívom vstupnej fasády je hladký trojosový rizalit, členený lizénami medzi okennými otvormi a vstupom. V prednej časti stavby sa dnes nachádzajú verejné priestory divadla. Ústredným priestorom je vstupný foyer s pokladnicou, šatňou a sociálnym zariadením, z východnej strany hraničiaci bytom domovníka. Zo západnej strany je cez dvojité presklené dvere prístupná spojovacia chodba medzi budovou divadla a bývalej jazdiarne.
Literatúra, pramene:
[1] CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, Milena: Z divadelnej minulosti na Slovensku, Divadelný ústav Bratislava, Bratislava 2004 s.163–167
[2] CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, Milena: Premeny divadla, Veda. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1981, s. 57
[3] LACIKA Ivan: Historical theatre architecture in Slovakia/Historische Theaterarchitektur in der Slowakei, in: Slovak Theatre. Historical Theatre Architecture in Slovakia/ Slowakisches Theater. Historische Theaterarchitektur in der Slowakei, National Theatre Centre Bratislava 1998, s. 25–60
[4] Pamiatkový ústav Bratislava-Regionálne stredisko Trnava, Empírové divadlo v Hlohovci. Zámer a zásady na reštaurovanie nástropnej maľby. Vypracoval Branislav Dudáš, júl 1996
[5] Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, Stredisko Trnava, Zámer obnovy pamiatky Hlohovec – Empírové divadlo, vypracovala B. Bartoňová, september 1985
[6] Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava - stredisko Trnava, Program obnovy pamiatky Hlohovec – empírové divadlo, vypracovala B. Bartoňová, september 1986.
[7] Štátny projektový ústav pre výstavbu a miest a dedín, Hlohovec – empírové divadlo. Zdravotná technika, zodp. projektant Rajmund Hirth, 1958
[8] Rozpočet výloh I. stupňa na prestavbu a prístavbu empírového divadla v Hlohovci, vyhotovil J. Maduda, december 1956
Neoddeliteľnou súčasťou života šľachty v období klasicizmu bol záujem o divadelnú a hudobnú kultúru. Nebolo výnimkou, keď si šľachtici do svojich vidieckych sídel pozývali významné divadelné spoločnosti, ktoré tu potom hrávali pre majiteľov a ich rodinných priateľov aj niekoľko sezón. V priebehu 19. storočia sa dokonca bežne stávalo, že na javiská vystúpili samotní majitelia divadiel, aby zahrali divadelné predstavenie, či obľúbené živé obrazy. V hlohoveckom divadielku sa tento zvyk udržal až do začiatku 20. storočia, keď ešte v roku 1903 pri príležitosti zlatej svadby grófa Františka Erdödy zahrali majitelia amatérske predstavenie. Na území Slovenska vzniklo od druhej polovice 18. storočia niekoľko súkromných šľachtických divadiel (napr. Palárikovo, Dolná Krupá) väčšina z nich sa však do dnešných dní nezachovala. Šľachtické divadielko v Hlohovci je posledným zachovaným súkromným divadlom šľachty na území Slovenska. Spolu s neďaleko ležiacou jazdiarňou si ho dal v parku svojho hlohoveckého zámku postaviť gróf Jozef Erdödy v roku 1802 pri príležitosti návštevy kráľa a cisára Františka I. (II.), ktorý podnikal cestu po Slovensku. Grófka Helen Erdödyová opisuje zámocké divadlo v Hlohovci vo svojich pamätiach takto: „Toto skvostné divadlo a jazdiareň boli postavené v parku za maštaľami pri príležitosti cisárskej návštevy. Divadlo má široké a hlboké javisko, priestor na orchester, mnoho radov sedadiel v prízemí a v zadnej časti miestnosti, vo výške prvého poschodia, veľké pánske lóže.“ Architektom divadla bol Pietro Travaglia, ktorý je v rokoch 1800–1802 doložený v Hlohovci, kedy viedol prestavbu hlohoveckého zámku. Pravdepodobne je aj autorom reliéfov s putti na vlyse empírového divadielka a tiež autorom návrhu, či dokonca tvorcom samotnej nástropnej maľby v interiéri divadla.V roku 1945 prešlo divadielko do vlastníctva štátu. Naďalej sa využíva pre divadelné účely, v 60-tych rokoch však prešlo menšou adaptáciou, pretože pre potreby verejného využitia mu chýbali náležité priestory. Krytou chodbou bolo spojené s neďaleko ležiacou jazdiarňou, kde sa vybudovala šatňa, foyer a sociálne zariadenia.
Literatúra:
Moravčíková, Henrieta (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny, SLOVART, Bratislava 2005, ISBN 80-8085-079-8, 184 strán
Lukáčová Elena, Pohaničová Jana: Rozmanité 19. storočie. Architektúra na Slovensku od Hefeleho po Jurkoviča, Perfekt Bratislava 2008, 245 strán, ISBN 978-80-8046-426-4
Cesnaková – Michalcová, Milena: Z divadelnej minulosti na Slovensku, Divadelný ústav Bratislava, Bratislava 2004, ISBN 80-88987-57-1
Ivan Lacika: Historická divadelná architektúra na Slovensku v stredoeurópskom kontexte, in: Slovak Theatre / Historical Theatre Architecture in Slovakia, National Theatre Centre 1998, ISBN 80-85455-25-0, 75 strán
Pramene:
Pamiatkový úrad Bratislava - regionálne stredisko Trnava, Empírové divadlo v Hlohovci, Zámer a zásady na reštaurovanie nástropnej maľby, vypracoval Mgr. Branislav Dudáš, Trnava, júl 1996, R 70
Pamiatkový úrad Bratislava - regionálne stredisko Trnava, Zámer obnovy pamiatky, Hlohovec - empírové divadlo, vypracovala B. Bartošová, Trnava, september 1985, T 77
Pamiatkový úrad Bratislava - regionálne stredisko Trnava, Program obnovy pamiatky Hlohovec – empírové divadlo, vypracovala B. Bartošová, september 1986
autor: Viera Dlhánová
Viera Dlhánová:
Divadlo Aréna, Štátne divadlo Košice , Staré divadlo Karola Spišáka, Slovenské komorné divadlo, Mestské divadlo Žilina, Divadlo Andreja Bagara, Empírové divadlo, Štátna opera Banská Bystrica, Divadlo Nová scéna , Mestské divadlo Pavla Orszagha Hviezdoslava, Štúdio L+S, Slovenské národné divadlo - novostavba, Jókaiho divadlo , Slovenské národné divadlo - historická budova, Dom kultúry, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Spišské divadlo, Mestské divadlo, Bratislavské bábkové divadlo, Bábkové divadlo na Rázcestí, Divadlo Jonáša Záborského - novostavba, Divadlo Jonáša Záborského - historická budova, Malá scéna Štátneho divadla Košice, Bábkové divadlo Košice, Bábkové divadlo Košice (Rooseweltova ul.), Košické divadlo Thália Színház. Divadelné štúdio Máraihododatočné informácie
neboli vložené žiadne informácie
pridaj dáta