Divadlo Nová scéna
alias Živnostenský domDivadlo Nová scéna, Živnostenská 1, 812 14 Bratislava | |
Ukáž na mape | http://www.nova-scena.sk/ |
významné udalosti
ľudia
Šilinger, Klement - český architekt, pôsobiaci na Slovensku
Architektúru študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (u prof. Jána Kotěru) v rokoch 1910-1914. V rokoch 1919-1925 pôsobil na Ministerstve verejných prác v Bratislave, od roku 1925 ako samostatný architekt. Od polovice tridisiatych rokov bol zamestnancom poštového rezortu Ministerstva verejných prác.
Absolvoval viacero študijných ciest (Paríž, Švajčiarsko, Taliansko, USA).
Spočiatku pracoval v duchu rondokubizmu, po roku 1925 jeho tvorba nadviazala na diela Le Corbusiera, P.L. Nerviho a socialistickú avantgardu.
Je autorom Živnostenského domu v Bratislave (dnes divadlo Nová scéna), postaveného v rokoch 1928-1930.
Zbuško, Ferdinand, ml. - slovenský architekt
V roku 1969 ukončil štúdium na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Následne absolvoval študijný pobyt na Technickej univerzite v Mníchove. V rokoch 1969-1971 pracoval v Stavoprojekte Košice, v rokoch 1971-1980 v Stavoprojekte Prešov, v rokoch 1980-1981 v Inžiniersko-projektovej organizácii školských stavieb, v rokoch 1981-1992 v Projektovom ústave kultúry, od roku 1992 ako samostatný architekt.
Je spoluautorom rekonštrukcie budovy divadla Nová scéna v Bratislave (1991, spolu s J. Gallom, V. Kelcom, D. Števčekovou), rekonštrukcie Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave (1983, spolu s D.Boháčom, I. Slameňom, J. Gallom, B. Kančevom). Spolu s L. Domenom, F. Jesenkom a K. Gregorom je autorom prestavby a modernej prístavby Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (1983).
viac divadiel
dejiny
Názov:Divadlo Nová scéna, Bratislava
Pôvodný názov: Živnostenský dom
Architekt: Klement Šilinger
Projekt: 1928
Realizácia: 1929-1930
Budova dnešného Divadla Nová scéna bola postavená v závere 20-tych rokov minulého storočia ako rozsiahla polyfunkčná stavba pre potreby živnostenských organizácií (Zväz živnostenských úverových ústavov a družstiev pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, živnostenská záložňa, živnostenská tržnica, sekretariát politickej strany, ochranné združenie autorské a pod.). Malo sa tu vytvoriť ich stredisko, poskytujúce priestory pre ich prevádzku a kancelárie. Okrem tohto špecifického určenia sa tu mali vytvoriť byty, reštaurácie, kaviareň a väčšia sála k schôdzam živnostenských inštitúcií alebo eventuelne slúžiacia ako kino.
V roku 1927 sa zriadilo družstvo Živnostenský dom v Bratislave, ktorého úlohou bolo získať vhodný pozemok v strede mesta a prostriedky pre financovanie zamýšľanej stavby. Projekt sa získal verejnou súťažou, ktorej výťazom sa stal architekt Klement Šilinger. Stavba mala pozostávať z dvoch samostatných blokov, oddelených novozaloženou ulicou a prepojených mostíkom na úrovni prvého poschodia. Novostavba sa realizovala v rokoch 1929-1930.
V prízemí a v suteréne oboch traktov boli umiestnené pôvodne obchodné priestory, skladiská, kancelárie a dielne rôznych živnostníkov. Priestory ústiace do ulice sa využívali ako obchodné miestnosti. Vo vyšších poschodiach boli situované byty. Na prízemí jedného traktu sa situovala sála, pôvodne určená pre schôdze živnostenských organizácií, prednášky alebo kinematografické premietanie. Postupom stavby však došlo k zmene zamýšlaného určenia a priestor sa preadaptoval na divadelnú sálu s javiskom a prílušnými priestormi. Prevedenie stropnej konštrukcie však umožňovalo využívať sálu aj za denného svetla pri prednáškach, schôdzach alebo dopoludňajších koncertoch. Napriek týmto opatreniam však priestor dlho slúžil iba pre potreby kina Alfa. K sále sa vstupovalo cez rozsiahly vestibul, ústiaci zároveň do kaviarne a reštaurácie. Kaviareň využívala aj priestory menších priľahlých terás a hlavnej terasy na streche domu.
Keď v roku 1946 vzniklo v intenciách novej koncepcie kultúrnej politiky v povojnovej situácii s dôrazom na rozvoj divadelnej siete na Slovensku druhé divadlo v Bratislave, našlo priestory pre svoju činnosť práve v priestoroch Živnostenského domu. Adaptáciou bývalého kina sa však nedosiahlo splnenie adekvátnych požiadaviek profesionálneho divadla, v rokoch 1983-1991 sa preto pristúpilo k opätovnej prestavbe divadla (architekt Ferninand Zbuško ml.).
Literatúra:
Roštlapil, Václav: Živnostenský dům v Bratislave, in: Horizont, 1931, č. 29-30, s. 114- 127. Zbuško, Ferdinand: Divadlo Nová scéna v Bratislave. Druhá etapa opráv a modernizácie, in: Projekt, ročník XXXII., 1990, č. 4, s.29- 31.
Kusý, Martin: Architektúra na Slovensku 1918-1945, Bratislava 1971, s. 108.
Foltyn, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939, Bratislava, 1993, s. 85.
Zbuško, Ferdinand: Divadlo Nová scéna, in: Kolektív autorov: Projektovanie a výstavba kultúrnospoločenských zariadení, Zborník z konferencie, konanej v Bratislave v dňoch 15-17.10.1984, Dom techniky ČSVTS Bratislava, 1984, 120 strán, tu s. 112-114.
autor: Viera Dlhánová
Viera Dlhánová:
Divadlo Aréna, Štátne divadlo Košice , Staré divadlo Karola Spišáka, Slovenské komorné divadlo, Mestské divadlo Žilina, Divadlo Andreja Bagara, Empírové divadlo, Štátna opera Banská Bystrica, Divadlo Nová scéna , Mestské divadlo Pavla Orszagha Hviezdoslava, Štúdio L+S, Slovenské národné divadlo - novostavba, Jókaiho divadlo , Slovenské národné divadlo - historická budova, Dom kultúry, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Spišské divadlo, Mestské divadlo, Bratislavské bábkové divadlo, Bábkové divadlo na Rázcestí, Divadlo Jonáša Záborského - novostavba, Divadlo Jonáša Záborského - historická budova, Malá scéna Štátneho divadla Košice, Bábkové divadlo Košice, Bábkové divadlo Košice (Rooseweltova ul.), Košické divadlo Thália Színház. Divadelné štúdio Máraihododatočné informácie
neboli vložené žiadne informácie
pridaj dáta