Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene
Divadelná 3 | |
Ukáž na mape | http://www.djgt.sk/ |
významné udalosti
dejiny
Profesionálne divadlo v stredoslovenskom meste Zvolen začalo pôsobiť od roku 1949 pod názvom Stredoslovenské divadlo. Za sídlo celoregionálnej inštitúcie bolo zvolené údajne kvôli jeho zásluhám v Slovenskom národnom povstaní a kvôli podpore tohto priemyselného a robotníckeho mesta ako protikladu „intelektuálnejšej, vzdelanosť a tradíciu ctiacej Banskej Bystrice.“ [Maťašík, Ivan: Činoherné divadlo na Slovensku. Sprievodca po slovenských divadelných dejinách, Bratislava1993, s.69] Základ jeho divadelného súboru tvorili ochotníci miestneho súboru Detvan a banskobystrického Miestneho divadelného združenia. Od roku 1954 nesie inštitúcia názov Divadlo Jozefa Gregora Tajovského.
Divadlo sídli v pôvodnej budove hotela Grand na centrálnom námestí, postavenom začiatkom 20. storočia na mieste staršieho renesančného domu z druhej polovice 16. storočia [podľa Projektový ústav kultúry Bratislava: Zvolen. hotel Grand. Návrh programu pamiatkových úprav, 1984, vypracoval Miroslav Sura, s. 2], prípadne začiatku 17. storočia [podľa Projektový ústav kultúry Bratislava, Zvolen. Hotel Grand. Pamiatkový výskum, spracovali Miroslav Sura, Venceslav Iliev, Stanislav Rajnoha, s. 25] . Časť muriva z renesančného domu sa zachovalo v priestoroch suterénu a vo fragmentoch na prízemí. V rokoch 1901-1905 došlo k výstavbe objektu na pôdoryse písmena U, určeného pre spoločenské účely a ubytovanie. V centrálnej časti na poschodí bola situovaná veľká spoločenská sála, priestory po jej stranách slúžili na ubytovanie. [ Podľa Projektový ústav kultúry Bratislava: Zvolen. Hotel Grand. Pamiatkový výskum ... c.d., s. 29. Návrh programu pamiatkových úprav spomína situovanie obytných priestorov vľavo od hlavných priestorov a v zadnom krídle na pravo. – Projektový ústav kultúry Bratislava: Zvolen. hotel Grand. Návrh programu pamiatkových úprav ...c.d., s.2]. Stavebnou úpravou prešiel objekt následne v prvej polovici 30-tych rokov 20. storočia, kedy sa priestory adaptovali výlučne pre potreby hotelového využívania. Veľká sála na poschodí bola zrušená predelením na dve podlažia a úpravou na ďalšie obytné priestory. Tie sa zriadili aj v dovtedy nevyužívanom podkroví. Na prízemí sa zriadila kaviareň. Dispozičné zmeny v interiéri sa dotkli aj uličnej fasády, ktorá dostala na úrovni horných dvoch podlaží dva rady nových pravouhlých okien, nahrádzajúcich jeden rad vysokých polkruhovo ukončených okien pôvodnej veľkej sály. Na prízemí došlo k zrušeniu troch centrálne umiestnených vstupov so segmentovým ukončením a ich nahradením jediným pravouhlým vstupom a dvojicou pravouhlých okenných otvorov. Prevádzkovo sa objekt prepojil s vedľajším domom v uličnej zástavbe.
V druhej polovici 20. storočia došlo následne k menším zmenám, súvisiacim s údržbou a prispôsobením sa objektu zvyšujúcim sa nárokom na hotelový štandart. Týkali sa najmä dobudovania nevhodných dostavieb v dvorovej časti objektu. Úpravy si vyžiadali aj zánik pôvodnej podoby bočnej fasády.
Od roku 1987 sa pripravovala rekonštrukcia objektu a jej adaptácia pre potreby divadla. V objekte bola zriadená vstupná časť do divadla, ktoré vzniklo ako novostavba zo zadnej strany historického objektu (1990-1994, architektonická štúdia V. Fifík, I. Puškár, projektová úloha J. Gallo, úvodný projekt I. Polakovičová, projekt stavby I. Polakovičová, R. Sládková, J. Majerský, projekt interiérov M. Marcinka, S. Kliský, Fašung). V novostavbe sa vybudovala scéna so zázemím pre účinkujúcich, prevádzky pre návštevníkov, priestory pre administratívnu a technickú prevádzku divadla.
Budova Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene je nárožným objektom, severnou stranou prislúchajúcou k radovej zástavbe hlavného mestského námestia a svojou východnou bočnou fasádou do bočnej ulice. Historická časť budovy smeruje do námestia, z východnej strany sa ku nej pripája zadná moderná prístavba.
Hlavný vstup je situovaný zo strany námestia. Čelná fasáda je dvanásťosová, trojpodlažná, rozdelená na jednotlivé podlažia priebežnými, kodónovými rímsami (v prípade prvých piatich osí oddeľuje prízemie od prvého poschodia rímsa, ozdobená rastlinným motívom). V rozsahu ôsmej až desiatej osi sa nachádza predsunutý rizalit. Na úrovni horných podlaží ho člení vysoký rad pilastrov, nad hlavnou rímsou je zvýšený o atikový múrik s malým segmentovým štítom v ústrednej osi. Celé prízemie je zdôraznené rustikou, dve horné podlažia členia plytké niky, kontinuitne prechádzajúce cez obe podlažia, v ktorých sú vložené okná. Prvých päť okenných osí prízemia, zodpovedajúcich pôvodnému bočnému traktu budovy, tvoria pravouhlé okenné otvory, zasadené do ník so segmentovým horným ukončením. Okná zdobí parapet s výplňou vo tvare diamantového rezu, hladké ostenie a nadokenné, do segmentového oblúka formované rustikové pásy so stredným klenákom, ozdobeným akantovým listom. V šírke ďalších siedmych osí na prízemí sú zriadené pravouhlé vstupné otvory, umožňujúce návštevníkovi prístup cez schodiskové stupne alebo rampy na vyvýšené plateau. Z neho sa vstupuje buď do priestorov divadla alebo do divadelnej reštaurácie a kaviarne v pôvodnom bočnom trakte historického objektu.
Pravouhlé okenné otvory sa nachádzajú aj na úrovni horných dvoch podlaží čelnej fasády, v šírke prvých piatich okenných osí ich zdôrazňujú segmentové nadokenné frontony so rastlinnou výzdobou ozdobenými suprafenestrovými pásmi a bočnými ankonami vo forme zvieracích masiek. Ženské masky zdobia aj klenák vo vrchole frontónu. Orámovanie je tvorené hladkou šambránou s lištou, podokenný parapet je vyplnený okrúhlymi terčíkmi. Zdôraznená je i forma troch okien na prvom poschodí v rozsahu predstavaného rizalitu, rámuje ich hladká šambrána s lištou a horný segmentový fronton s ankonami vo forme zvieracích masiek a klenákom so ženskou maskou. Ostatné okná prvého poschodia a okná druhého poschodia majú jednoduchý pravouhlý tvar. Hlavná rímsa je v šírke ústrednej osi rizalitu prerušená štylizovaným erbom mesta.
Podobnú formu nesie aj bočná fasáda historickej časti divadla, zaberajúca šírku štyroch okenných osí. Zhodne s čelnou fasádou do námestia aj ju rozdeľujú kordónové rímsy na jednotlivé podlažia. Spodné je zdôraznené rustikou a štvoricou pravouhlých vstupov otvorené do vyvýšeného plateau. Ďalšie dve podlažia členia jednoduché pravouhlé okná, zasadené do plytkých cez obe podlažia prebiehajúcich ník.
Bočná fasáda novodobej prístavby, ktorá sa napája na spomínanú bočnú fasádu historického objektu, je riešená ako kombinácia presklenej plochy a plochy, obloženej lešteným kameňom. Presklenná je celá prvá štvrtina dĺžky fasády z výnimkou soklovej zóny, vodorovný priebežný okenný pás nad soklovou zónou v pokračovaní fasády a podobne dva priebežné pásy členia aj fasádu vertikálne. Plocha mimo to je hladká, vertikálnymi okennými pásmi rozdelená na časti, ktorých konce sa v rôznej intenzite konvexne vydúvajú do priestoru. Posledná 12-osová, zadná časť fasády je svojou formou výrazne odlišná od predchádzajúcich. Je pravidelne členené troma radmi okenných otvorov, lemovaných úzkou šambránou. V spodnej časti šambrána prečnieva pod spodný okraj okien. V šírke prostredných ôsmych okenných osí prepája navzájom horné dva rady. V prostrednej osi je na prízemí situovaný administratívny vstup do divadla, prístupný niekoľkými stupňami.
Vstupný vestibul divadla, prístupný cez otvorené plateau z námestia, tvorí menší obdĺžnikový priestor, zaklenutý pruskými klenbami, dosadajúcimi na dva stredové piliere. Plocha steny je omietnutá a bez výzdoby, obklad dlažby je z lešteného kameňa. Súčasťou bočnej steny je aj okno pokladnice. Dvojicou presklených dvier sa vstupný vestibul otvára do priestoru foyeru na prízemí, ktorý je už súčasťou modernej prístavby. Je nepravidelného pôdorysu, vychádzajúceho z potreby napojenia historického objektu s novostavbou. Štvorica stĺpov náznakovo rozdeľuje jeho priestor na dve časti. Čelná stena foyeru (smerom k divadelnej sále) je konvexne prehnutá, naznačujúca tým zaoblenie hľadiska. Jej súčasťou sú divácke šatne, situované po stranách. Medzi nimi sa nachádzajú priestory sociálnych zariadení, skryté za konvexne vydutou stenou. Dvojica schodísk, symetricky umiestnených po oboch stranách vstupného vestibulu, vedie na prvé poschodie. Steny sú obložené čiernym lakovaným drevom, prípadne omietnuté, dlažba je z lešteného kameňa. Strop je riešený v podobe zavesenej perforovanej mriežky s otvormi vo forme polygonálnych otvorov.
Podobné riešenie nesie aj foyer na prvom poschodí, prístupný oboma schodiskami po stranách vstupného vestibulu. V priestore medzi schodiskami sa umiestnil bufet s obslužným pultom, po stranách čelnej, rovnako konvexne vydutej steny sú umiestnené vstupy do divadelnej sály. Priestor aj tu rozdeľuje štvorica stĺpov, steny sú obložené dreveným obkladom a strop je v podobe zavesenej perforovanej mriežky. Podlahu prekrýva kobercovina.
Divadelná sála má hľadisko vo forme segmentového výrezu kruhu, čomu zodpovedajú konkávne zaoblené sedadlové rady. Hľadisko je bez balkóna, súčasťou bočných stien sú iba dve lóže – pre imobilných návštevníkov a pre mimoriadne návštevy. Steny sú obložené tmavohnedým dreveným obkladom, v prípade postranných lóží ozdobnými tapetami a čalúnením.
Autor: Viera Dlháňová
Literatúra, pramene:
[1] Maťašík, Ivan: Činoherné divadlo na Slovensku. Sprievodca po slovenských divadelných dejinách, Bratislava1993.
[2] Projektový ústav kultúry Bratislava: Zvolen. hotel Grand. Návrh programu pamiatkových úprav, 1984, vypracoval Miroslav Sura. Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, sign. č. T 595.
[3] Projektový ústav kultúry Bratislava, Zvolen. Hotel Grand. Pamiatkový výskum, spracovali Miroslav Sura, Venceslav Iliev, Stanislav Rajnoha. Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, sign. č. T 595.
[4] Marcinka, Marián: Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, in: Slovak Theatre. Contemporary Slovak Theatrical Architecture. National Theatre Centre Bratislava 1998.
autor: Viera Dlhánová
Viera Dlhánová:
Divadlo Aréna, Štátne divadlo Košice , Staré divadlo Karola Spišáka, Slovenské komorné divadlo, Mestské divadlo Žilina, Divadlo Andreja Bagara, Empírové divadlo, Štátna opera Banská Bystrica, Divadlo Nová scéna , Mestské divadlo Pavla Orszagha Hviezdoslava, Štúdio L+S, Slovenské národné divadlo - novostavba, Jókaiho divadlo , Slovenské národné divadlo - historická budova, Dom kultúry, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Spišské divadlo, Mestské divadlo, Bratislavské bábkové divadlo, Bábkové divadlo na Rázcestí, Divadlo Jonáša Záborského - novostavba, Divadlo Jonáša Záborského - historická budova, Malá scéna Štátneho divadla Košice, Bábkové divadlo Košice, Bábkové divadlo Košice (Rooseweltova ul.), Košické divadlo Thália Színház. Divadelné štúdio Máraihododatočné informácie
neboli vložené žiadne informácie
pridaj dáta