Názov:Divadlo  Nová scéna, Bratislava

Pôvodný názov: Živnostenský dom

Architekt: Klement Šilinger

Projekt:  1928

Realizácia: 1929-1930

Budova dnešného Divadla Nová scéna bola postavená v závere 20-tych rokov minulého storočia ako rozsiahla polyfunkčná stavba pre potreby živnostenských organizácií (Zväz živnostenských úverových ústavov a družstiev pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, živnostenská záložňa, živnostenská tržnica, sekretariát politickej strany, ochranné združenie autorské a pod.). Malo sa tu vytvoriť ich stredisko, poskytujúce priestory  pre ich prevádzku a kancelárie. Okrem tohto špecifického určenia sa tu mali vytvoriť byty, reštaurácie, kaviareň a väčšia sála k schôdzam živnostenských inštitúcií alebo eventuelne slúžiacia ako kino.  

V roku 1927 sa zriadilo družstvo Živnostenský dom v Bratislave, ktorého úlohou bolo získať vhodný pozemok v strede mesta a prostriedky  pre financovanie zamýšľanej stavby. Projekt sa získal verejnou súťažou, ktorej výťazom sa stal architekt Klement Šilinger. Stavba mala pozostávať z dvoch samostatných blokov, oddelených novozaloženou ulicou a prepojených mostíkom na úrovni prvého poschodia.  Novostavba sa realizovala v rokoch 1929-1930.

V prízemí a v suteréne oboch traktov boli umiestnené pôvodne obchodné priestory, skladiská, kancelárie a dielne rôznych živnostníkov. Priestory ústiace do ulice sa využívali ako obchodné miestnosti. Vo vyšších poschodiach boli situované byty. Na prízemí jedného traktu sa situovala sála, pôvodne určená pre schôdze živnostenských organizácií,  prednášky alebo kinematografické premietanie. Postupom stavby však došlo k zmene zamýšlaného určenia a priestor sa preadaptoval na divadelnú sálu s javiskom a prílušnými priestormi. Prevedenie stropnej konštrukcie však umožňovalo využívať sálu aj za denného svetla pri prednáškach, schôdzach alebo dopoludňajších koncertoch. Napriek týmto opatreniam však priestor dlho slúžil iba pre potreby kina Alfa.  K sále sa vstupovalo cez rozsiahly vestibul, ústiaci zároveň do kaviarne a reštaurácie. Kaviareň využívala aj priestory menších priľahlých terás a hlavnej terasy na streche domu.

Keď v roku 1946 vzniklo v intenciách novej koncepcie kultúrnej politiky v povojnovej situácii s dôrazom na rozvoj divadelnej siete na Slovensku druhé divadlo v Bratislave, našlo priestory pre svoju činnosť práve v priestoroch Živnostenského domu. Adaptáciou bývalého kina sa však nedosiahlo splnenie adekvátnych požiadaviek profesionálneho divadla, v rokoch  1983-1991 sa preto pristúpilo k opätovnej prestavbe divadla (architekt Ferninand Zbuško ml.).

Literatúra:

Roštlapil, Václav: Živnostenský dům v Bratislave, in: Horizont, 1931, č. 29-30, s. 114- 127. Zbuško, Ferdinand: Divadlo Nová scéna v Bratislave. Druhá etapa opráv a modernizácie, in: Projekt, ročník XXXII., 1990, č. 4, s.29- 31.

Kusý, Martin: Architektúra na Slovensku 1918-1945, Bratislava 1971, s. 108.

Foltyn, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939, Bratislava, 1993, s. 85. 

Zbuško, Ferdinand: Divadlo Nová scéna, in: Kolektív autorov:  Projektovanie a výstavba kultúrnospoločenských zariadení, Zborník z konferencie, konanej v Bratislave v dňoch 15-17.10.1984, Dom techniky ČSVTS   Bratislava, 1984, 120 strán, tu s. 112-114. 

autor: Viera Dlhánová