Emil Belluš

Belluš, Emil  - slovenský architekt

V rokoch 1918-1919 začal navštevovať Fakultu architektúry Technickej univerzity v Budapešti, štúdium dokončil v rokoch 1919-1923 na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Českého vysokého učení technického v Prahe. Od roku 1925 pôsobil v Bratislave ako samostatný architekt.  V roku 1939 bol menovaný profesorom na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej a pedagogicky pôsobil až do roku 1970.

Podielal sa na založení Slovenskej vysokej školy technickej, Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva v Bratislave a Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave.  Podielal sa tiež na založení niekoľkých slovenských časopisov (Technický obzor slovenský, Architektúra a Urbanizmus,  Životné prostredie). 

Prvé návrhy a práce Emila Belluša sú ešte ovplyvnené  pražským školením u tradične orientovaného wagnerovca Antonína Engela, avšak už na prelome 20-tych a 30-tych rokov sa jeho tvorba obracia k funkcionalistizmu, v druhej polovici tridsiatych rokov sa opäť vracia k tradícii a tradičným vzorom.   

Medzi prvé diela Emila Belluša patrí Národný dom v Banskej Bystrici (dnes Štátna opera), postavený v rokoch 1927-1930.