enczsksiplhudeitsvhrespt
navigácia: Theatre database
EN | SK

Bratislavské bábkové divadlo

alias Štátne bábkové divadlo, Robotnícky dom
dejiny divadlaprílohytechnické údajeHistoric equipment

významné udalosti

(zobraziť)17.4.1957 | opening

dejiny

Bratislavské bábkové divadlo

Profesionálne bábkové divadlo na Slovensku sa formovalo v desaťročí medzi rokmi 1950-1960. Jeho vznik inicioval Divadelný zákon z roku 1948, ktorým došlo k poštátneniu všetkých druhov divadla. Pôvodne ochotnícke bábkarské súbory (s výnimkou Nitry)  sa postupne pretransformovali na profesionálne. Ako prvé vznikli bábkové divadlá v Žiline (1950) a Nitre (1951), spočiatku však pôsobili pri činoherných scénach.  Ako prvé samostatné bábkové divadlo na profesionálnej báze začalo pôsobiť od roku 1957 divadlo v Bratislave. Až po ňom, v roku 1959 a 1960, došlo k zriadeniu aj posledných dvoch, v Košiciach a Banskej Bystrici.

Základ novovznikajúceho bábkového divadla v Bratislave tvorili bývalí členovia Detského divadla filmu a iných ochotníckych scén. Oficiálne začalo existovať 1. marca 1957 ako Štátne bábkové divadlo, prvú premiéru odohrali 17. apríla (J. Čapek: O psíčkovi a mačičke). Dnešný názov Bratislavské bábkové divadlo nesie od 1. septembra 2002.

Už od začiatku pôsobenia súboru sa ako jeden z hlavných nedostatkov pociťovali chýbajúce  divadelné priestory. Bábkari nemali spočiatku vlastnú budovu a jej absencia ich nútila striedať viaceré provizórne priestory. Definitívnym sídlom divadla sa stala až budova bývalého Robotníckeho domu na Dunajskej ulici, v ktorom pôvodne sídlil tanečný súbor Lúčnica. Obe inštitúcie spočiatku budovu užívali spoločne až do presídlenia Lúčnice do inej budovy. Vek a nedostatočná údržba budovy sa však už po niekoľkých rokoch prejavila na jej technickom stave. V roku 1971 došlo k porušeniu strešnej konštrukcie, čo viedlo s okamžitou platnosťou k zastaveniu prevádzky. Bábkari boli opätovne nútení hľadať provizórne riešenia v iných priestoroch. Medzitým, od osemdesiatych rokov, prebehla v bývalej budove generálna oprava, ktorá však vyriešila iba najnevyhnutnejšie prevádzkové problémy.  Za daných okolností sa zrodila myšlienka  veľkorysej prestavby divadla spojenej s výstavbou celého komplexu pre deti.  

Už pravdepodobne v roku 1979 si Štátne bábkové divadlo objednalo v Projektovom ústave kultúry (hlavný projektant Vojtech Fifík) vypracovanie štúdie na obnovu  budovy divadla, ktorú odsúhlasilo Ministerstvo kultúry SSR a na základe ktorej odporučilo pokračovať v prípravných prácach.  Štúdia navrhovala spojenie divadelnej funkcie objektu so zriadením stálej muzeálnej expozície, propagujúcej tradície robotníckeho hnutia.  Využiť sa mali pôvodné priestory divadelnej sály na prízemí (pre stálu expozíciu), nad ktorou mala vzniknúť štvorpodlažná moderná prístavba pre potreby bábkového divadla s divadelnou sálou pre 321 divákov, ďalším hracím priestorom (tzv. herňa na rozprávky), klubom a verejnými, prípadne technicko-prevádzkovými priestormi. Hľadisko malo mať okrem  sedadiel v parteri vybudovaný aj balkón využívaný v prípade činoherných predstavení kombinovaných so živými hercami. V realizácii takejto predstavy sa nepokračovalo, no myšlienka a najmä nutnosť vybudovania adekvátnych priestorov pre fungovanie divadla zostala stále živá.  V roku 1987 objednalo Štátne bábkové divadlo ako investor u Projektového ústavu kultúry  novú architektonicko-zastavovaciu štúdiu, ktorá mala preveriť možnosť realizácie novostavby Štátneho bábkového divadla v lokalite Dunajskej ulice. Štúdia architektov Viktórie Cvengrošovej a Virgila Droppu navrhla vybudovanie nielen samotnej budovy divadla ale i náležitú úpravu celého okolia pre potreby a záujmy detského diváka. Uvažovala o vytvorení pešej zóny v celej  Dunajskej ulici, ktorej strednej časti mala dominovať  budova divadla, detské ihrisko a ďalšie priestory detských herní, obchodov a  cukrární. Využitím malej architektúry, výtvarno-plastických rozprávkových motívov a zelene  malo vzniknúť komplexné prostredie „pre najmenšie deti v mestskom organizme“, ktoré by evokovalo „prenesenie rozprávkových súvislostí  i atmosféry fantázie do kontextu reálnej architektúry i širších urbanistických súvislostí.“ [Cvengrošová Viktória, Droppa Virgil: Štátne bábkové divadlo v Bratislave, in: Projekt, ročník XXXI, 1989, č.4, s. 26-27, tu s. 26.]  Štúdia ďalej počítala s vybudovaním šesťpodlažnej budovy divadla (5 nadzemných a 1 podzemné podlažie) v tesnej blízkosti starej budovy Štátneho bábkového divadla na ploche 0,46 ha, uvoľnenej asanáciou starších schátralých objektov. Pôvodné priestory bábkového divadla mali po dokončení novostavby slúžiť ako zariadenie pre experimentálne amatérske  súbory, prípadne účely Vysokej školy múzických umení. Novostavba predpokladala zriadenie dvoch scén, a to klasickej s kapacitou 304 miest a experimentálnej pre 120 divákov, okrem toho i vonkajšiu scénu a miestnosti pre umeleckú tvorbu detí. Provizórium starej budovy malo konečne nahradiť kvalitné prevádzkové zázemie a mimo to sa  tu počítalo aj so zriadením bábkového múzea.  Kruhové hľadisko hlavnej sály, položené na točni, malo umožňovať otáčanie o 45° na obe strany. Javisko experimentálnej sály sa malo uplatniť v jej jadre uprostred polkruhovo tvarovaných sedadlových radov. Predpokladaný plán výstavby počítal s dokončením stavby do roku 1995, politické  zmeny na konci 80-tych rokov však výstavbe nepriali. K uskutočneniu veľkorysého plánu nedošlo a bábkové divadlo naďalej pôsobí v pôvodných priestoroch niekdajšieho Robotníckeho domu.

Objekt Bratislavského bábkového divadla je situovaný  približne v polovici Dunajskej ulice, na ploche, tvoriacej pôvodne vonkajšie predmestie v tesnej blízkosti vonkajších mestských hradieb. Ulica vznikala od 14. storočia postupnou zástavbou okolo cesty, vedúcej do polí na východnej stane mesta. V prvej polovici 15. storočia tu postavili jednu z mestských brán, tzv. Dunajskú, tvoriacu súčasť vonkajšieho mestského opevnenia[Dunajská zóna. Širšie územné vzťahy - historický vývoj územia.; Szönyi, Andrej: Tak rástla Bratislava. Vývin architektúry a stavebníctva v Bratislave, Pallas, Bratislava 1978].  Výstavba pokračovala kontinuitne až do 20. storočia, pričom dochádzalo k postupnému nahradeniu starších objektov novými. Okolo prelomu 19. a 20. storočia, alebo až  v dvadsiatych rokoch 20.storočia tu postavili aj objekt sídla robotníckeho spolku „Napred“ (Robotnícky dom). [O vzniku objektu sa informácie rôznia. Súpis pamiatok na Slovensku datuje vznik budovy do 20-tych rokov 20. storočia, Štúdia obnovy pamiatky z roku 1980 uvádza obdobie 90-tych rokov 19. storočia a štúdia o historickom vývoji zóny spomína existenciu stavby už v roku 1900. - Kolektív autorov: Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok I., A-J, Slovenský Ústav Pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Bratislava 1967; Projektový ústav kultúry. Štúdia obnovy pamiatky, vypracovali Ing. arch. V. Fifik, Ing. Števko, Hrušík, Krok, 1980; Dunajská zóna. Širšie územné vzťahy - historický vývoj územia.]. Objekt sa rozprestiera na pôdoryse úzkeho nepravidelného obdĺžnika, v kosom uhle vklineného do radovej zástavby a vnútroblokového priestoru. Vstupná fasáda od ulice nesie ako jediná  náročnejšie výtvarné stvárnenie. Je štvorpodlažná, členená piatimi osami okenných otvorov. Akcent je položený na najnižšom podlaží, zdôraznenom bosážovou úpravou stien, oddelenou od ostatných priebežnou kordónovou rímsou. V polohe druhej okennej osi je na prízemí situovaný hlavný vstup do divadla, prevádzkový vstup sa uplatnil rovnako z čelnej fasády, a to v polohe krajnej, piatej okennej osi. Vyššie podlažia člení pravidelný raster  pravouhlých okenných otvorov s plochými šambránami. Ostatná plocha stien má hladkú omietku. Farebná škála fasády je ladená v bielom a ružovom tóne,  pričom ružová zdôrazňuje celé spodné podlažie a okenné šambrány.

Vnútorná dispozícia divadla je riešená pomerne jednoducho. Prednú časť úzkeho podlhovastého pôdorysu v šírke troch okenných osí čelnej fasády zaberá divadelné foyer s priľahlou miestnosťou pre pokladňu. Z juhozápadnej  strany objektu je situovaný podjazd, ústiaci pôvodne do malého otvoreného dvora, dnes prekrytého vlnitým plastom. Jadro medzi priestorom foyeru a podjazdom zaberá už  spomínaná pokladňa, schodište na prvé poschodie a úzka  chodba so sociálnymi zariadeniami, prepájajúca foyer s vnútorným dvorom.  Pôvodne mal objekt na vyšších podlažiach byty, prístupné cez schodište z vnútorného dvora. Po úprave ich využíva divadlo pre  svoje administratívne, prevádzkové a technické potreby.  K tejto vyššej štvorpodlažnej časti sa ďalej do hĺbky pripája  divadelná sála, zaberajúca výšku dvoch podlaží.

Foyer divadla bol v roku 2005 upravený podľa návrhu výtvarníka a scénografa divadla Františka Liptáka a Beáty Zázrivcovej. V chladnom priestore vstupnej haly s dlažbovou podlahou a bielou omietkou stien  naaranžovali bábky a rekvizity z divadelného fundusu, aby tak priblížili priestor detskému divákovi i samotnému charakteru budovy. V podobnom duchu sa nesie aj maľba na stene, oddeľujúcej foyer od divadelnej sály.

Na rozdiel od vstupných priestorov si divadelná sála zachovala pôvodnú podobu ešte z doby rekonštrukcie z 80-tych rokov. Výškovo odstupňované rady sedadiel sú umiestnené v rovnobežných radoch na úrovni parteru. Balkón absentuje.  Bočná steny hľadiska, profilovaný podhľad s konvexne vydutými líniami, podobne ako proscéniový portál kukátkového typu sú obložené dreveným obkladom. Kapacita hľadiska je 161 miest.

Autor: Viera Dlháňová

Literatúra, pramene:

Cesta okolo sveta za 50 rokov. Bratislavské bábkové divadlo. 1957-2007. spomienky, reflexie, fakty,zost. Ivica Ozábalová, Bratislavské bábkové divadlo a Bratislavský samosprávny kraj, 2007, ISBN 978-80-969645-3-6, 160 strán.

Cvengrošová Viktória, Droppa Virgil: Štátne bábkové divadlo v Bratislave, in: Projekt, ročník XXXI, 1989, č.4, s. 26-27, tu s. 26.

Szönyi, Andrej: Tak rástla Bratislava. Vývin architektúry a stavebníctva v Bratislave, Pallas, Bratislava 1978.

Kolektív autorov: Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok I., A-J, Slovenský Ústav Pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Bratislava 1967.

Projektový ústav kultúry. Štátne bábkové divadlo. Štúdia obnovy pamiatky, vypracovali Ing. arch. V. Fifik, Ing. Števko, Hrušík, Krok, 1980. Archív pamiatkového úradu  v Bratislave, inv. č. A 8794.

Projektový ústav kultúry. Štátne bábkové divadlo Bratislava. Architektonicko-zastavovacia štúdia, vypracovali Viktória Cvengrošová, Virgil Droppa, jún 1988. Archív pamiatkového úradu  v Bratislave, inv. č. A 8710.

Dunajská zóna. Širšie územné vzťahy - historický vývoj územia. Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave. inv. č. 4501.

 

 

autor: Viera Dlhánová

dodatočné informácie

neboli vložené žiadne informácie

pridaj dáta

meno: meno bude publikované

Váš mail nebude publikovaný.

Údaje: prosím, vložte údaje o tomto divadle, minimálne 10 znakov.

deväťplusjedna=