Názov:  Istropolis, Bratislava

Pôvodný názov: Dom odborov, techniky a kultúry. Dom Revolučného odborového hnutia

Architekt: Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl

Autori interiéru:  Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl, Ivan Slameň, Marta Skočková

Výtvarné diela: Ladislav Čisárik, Milan Dobeš, Oleg Fintora, Ladislav Gandl, Kveta Gandlová, Michal Jakabčic, Jozef Jankovič, A. Klimo, M. Korkošová, Juraj Marth, Pavol Mikšík, J. Nemčík, Andrej Rudavský, M. Skočková, Eva Trachtová, Jozef Vachálek, Imrich Vanek, Alexander Vika, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Projekt: 1955-1980

Realizácia: 1968-1980, 1977-1980

Dom odborom, techniky a kultúry -  dnes Istropolis vznikol na mieste, známom ako Centrálne trhovisko. Súťaž bola vypísaná už v roku 1955, no trvalo 25 rokov, kým sa projekt, s viacerými zmenami nakoniec realizoval. Najúspešnejšími autormi súťažných návrhov bola trojica architektov 

Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl, ktorí do súťaže predložili rovno tri varianty návrhu.

 Trvalo celých desať rokov, kým sa kryštalizovali predstavy investora na náplň objektu. Konečné riešenie sa ujasnilo až schválením územného plánu v roku 1965. Budovať sa začalo po etapách, v roku 1968 bola postavená organizačná budova, v roku 1971 Dom techniky, v roku 1974 Dom detí a mládeže a o rok neskôr klubová časť. V roku 1976 však prišiel investor s novými požiadavkami, čo v stave vysokej rozpracovanosti stavby predstavoval nemalý problém. Mali sa zväčšiť sálové priestory, aby sa zabezpečili dôstojné priestory s dokonalým technickým vybavením pre zjazdy Komunistickej strany Slovenska a dať Bratislave kultúrno-spoločenské zariadenie na vysokej úrovni, ktoré mestu dovtedy chýbalo. Dobudovať sa mal objekt Domu Revolučného odborového hnutia s reprezentačnou sálou pre významné politické a kultúrne podujatia s kapacitou 1200  miest, ďalšími sálami, spoločenskými miestnosťami a panoramatickým  kinom. V pôvodnom projekte zamýšľali architekti vytvoriť komplex budov s výraznejším hmotových rozložením  a uplatnením akcentujúcej vertikály, situovaný v parkovom priestore, ktorý by význam celého objektu iba zdôraznil. Pôvodná urbanisticko-architektonická koncepcia orientovala  najdôležitejšie  priestory objektu smerom k mestu, vrátane novoprojektovaného Domu Revolučného odborového hnutia. Týmto smerom sa však na ploche  pred objektom   nedopatrením začala stavať mestská tržnica, čím by sa dominantné časti objektu ROH  orientovali do zázemia tržnice. Architekti boli nútení hľadať nové riešenia. Smerovanie  ústrednej fasády objektu spolu s nástupným priestorom sa preto pozmenilo a orientovalo diagonálne -   k Vajnorskej ceste.  

Dispozično-architektonické riešenie Domu ROH nadväzovalo na už realizovanú prvú etapu architektonického komplexu. Hlavným dominantným priestorom bola veľká sála pre 1200 návštevníkov. Bola riešená ako vejárovitý – amfiteatrálny priestor so stúpajúcou podlahou. Javiskový priestor veľkej sály bol riešený viacúčelovo. Rozličné usporiadanie javiskových stolov umožňovalo vertikálne hydraulické zariadenie s nadväznosťou na hydrauliku.

Spoločenská sála pre 360 návštevníkov s rovnou podlahou bola riešená viacúčelovo, dala sa využiť pre rozličné politické a kultúrno-spoločenské podujatia. Počas významných spoločenských podujatí (zjazdy, kongresy, sympóziá a pod.) mohla byť sála využitá ako nárazový jedálenský priestor. Pódium sály sa riešil variabilne, dal sa premiestniť a upraviť podľa potreby podujatia. Z prvého poschodia bolo prístupné kino pre 520 návštevníkov.

Na úrovni Domu ROH boli riešené všetky vstupy, diferencované pre návštevníkov, reprezentačných hostí a pre zamestnancov.

K dotvoreniu celkového výrazu komplexu slúžila bohatá výtvarná výzdoba (malá architektúra na nástupných plochách objektu -  Jozef Vachálek, Oleg Fintora a autori projektu; symbol vstupného portálu – Alexander Vika; fontána - Pavol Mikšík; lamelový strop kongresovej siene – Jozef Jankovič; farebná vitráž na podeste schodiska – Milan Dobeš; gobelíny na čelnej stene predsália – Ladislav a Kveta Gandlovci; štukoluster vo vstupnom interiéri v Dome detí – Michal Jakabčic; keramické steny na bufetových čelných stenách – Juraj Marth, Eva Trachtová;  keramický reliéf v tzv. novinárskom respíriu – Imrich Vanek;  reliéfne drevené steny kaviarne – Andrej Rudavský).  

Dnes slúži veľká sála potrebám divadla Teatro  Wüstenrot.

Literatúra:

Konček, Ferdinand et. al.: Komplex Domu odborov, techniky a kultúry v Bratislave, ukončený novostavbou Domu Revolučného odborového hnutia, in: Projekt, 23, 1981, č.7, s.4-21.

Kusý, Martin: Dom odborov a techniky v Bratislave, in: Architektúra ČSR 19, 1960, s. 685-689.

Kusý, Martin: Nad súťažnými návrhmi na výstavbu Domu odborov a techniky v Bratislave, in: Architektúra ČSR 16, 1957, s. 126-132.

Titl, Ľubomír: Skúsenosti z predprojektovej a projektovej dokumentácie Domu ROH v Bratislave, in: kolektív autorov:  Projektovanie a výstavba kultúrnospoločenských zariadení, Zborník z konferencie, konanej v Bratislave v dňoch 15-17.10.1984, Dom techniky ČSVTS   Bratislava, 1984, 120 strán, tu s. 79-83.

autor: Viera Dlhánová