Divadlo Jonáša Záborského - historická budova
alias Mestské divadlo, Slovenské divadloHlavná 48 | |
Ukáž na mape | http://www.djz.sk/ |
významné udalosti
dejiny
Divadelný život v Prešove sa začal výrazne rozvíjať už v priebehu druhej polovice 17. storočia, keď v meste postupne vznikli školy dvoch najvýznamnejších podporovateľov divadelníctva v tomto čase – evanjelikov a jezuitov. Na evanjelickom kolégiu sa divadelné hry uvádzali najmä okolo polovice storočia veľmi intenzívne, k čomu nepochybne prispeli aj styky prešovských pedagógov s Janom Amosom Komenským – českým pedagógom, presadzovateľom inovácií v metódach výučby a podporovateľ divadla na školách, ktorý v rokoch 1650-1654 pôsobil v neďalekom Sárospataku. Podobne sa školskému divadlu darilo aj v čase po roku 1672, keď prešlo kolégium do rúk jezuitov. O existencii divadelnej sály nie sme bližšie informovaní, no prihliadnuc nato, že protestanti si svoju prvú divadelnú sálu v Bratislave postavili už v polovici storočia a jezuiti v roku 1692 (Trnava), dá sa existencia samostatnej divadelnej sály v druhej polovici 17. storočia predpokladať aj v Prešove. Zmienky sú iba o jestvovaní javiska, no nič sa nehovorí o jeho rozmeroch či vybavení.
Na začiatku 19. storočia vystupovali divadelné spoločnosti v paláci rodiny Klobušických a je možnosť, že pre divadlo existovala samostatná miestnosť aj v kúrii baróna Jána Splényiho, ktorú si dal majiteľ v 70. rokoch 18. storočia prestavať na reprezentačné sídlo.
Od roku 1834 už mohli prešovskí divadelníci hrávať v novej kamennej budove divadla, postavenej v priebehu predchádzajúceho roka vo dvore hostinca Čierny orol. Divadlo postavili podľa plánov Antona Bretterbauera ako komorné divadielko so 46 kreslami a niekoľkými lóžami.
Intenzívny spoločensko-kultúrny život v poslednej tretine 19. storočia si však vyžadoval väčšie priestory a tak sa začalo uvažovať o novom divadle. Najviac aktívny bol Széchényiho krúžok (Széchenyi kor) – kultúrny spolok, ktorý sa od svojho založenia v roku 1878 staral o šírenie osvety, kultúry a vzdelania v meste. Medzi jeho aktivity patrilo aj usporadúvanie divadelných predstavení. Proti myšlienke novej divadelnej budovy nebola ani mestská rada, pre jej postavenie jej však chýbali financie. Už od konca 18. storočia sa však pripravovala prestavba hostinca Čierny orol na moderný hotel s reštauráciou a spojenie tejto funkcie s divadelnou sa priam ponúkalo.
Jadro vtedajšieho hostinca tvoril pôvodný dom Tomáša Caschera, ktorý majiteľ v roku 1561 odpredal mestu. V priebehu nasledujúceho roka došlo k jeho adaptácii na hostinec. Už v priebehu 19. storočia sa v ňom usporadúvali spoločenské podujatia, pred postavením novej reduty vo dvore hostinca v 40-tych rokoch 19. storočia plnil aj túto funkciu.
Z roku 1792 sa zachovali plány na prestavbu hostinca od Tomáša Martinczyho a z 19. storočia ďalšie plány na rozšírenie budovy od Petra Jacoba a Karola Benkó. Ani jedna prestavba sa však pravdepodobne nerealizovala. Až v roku 1878 mestská rada oslovila košického architekta Michala Repaszkého ( o.i. staviteľa Košického divadla), aby vyhotovil projekty k prestavbe hostinca na hotel s reštauráciou a kaviarňou. Požiadala ho o dve varianty danej úlohy, a to v prvom prípade s doplnením o divadelné priestory a druhom prípade bez nich. Postavená budova divadla svedčí o výsledku neľahkej voľby.
Bývalý hostinec Čierny orol bol situovaný v radovej zástavbe Hlavnej ulice na východnej strane námestia. Na jeho prestavbu dostal Repaszký k dispozícii priestor štyroch stredovekých parciel, na ktorých v tom čase stáli okrem hostinca dva meštianske domy. Z nich zostali do určitej miery zachované obvodové múry a pôvodný prejazd do dvora. Vnútorné dispozičné členenie bolo snáď iba s výnimkou niektorých traktov na severnej strane budovy radikálne zmenené.
Zo zachovaných plánov prestavby si možno urobiť aj dôkladnejšiu predstavu o zamýšľanej podobe hostinca. Už spomínaný prejazd do dvora, situovaný uprostred čelnej fasády, rozdeľoval budovu na dve polovice. V severnej časti objektu na prízemí bola situovaná reštaurácia, kaviareň a herňa, na poschodí hotel. Južná strana bola vyhradená pre divadlo.
Vstupovalo sa do neho z čelnej fasády cez trojicu vstupov, ktoré viedli do ústrednej haly, lemovanej po stranách dvojicou schodísk, vedúcich k lóžam na poschodí. Schodiská boli prístupné aj z exteriéru. Z haly sa vstupovalo na parter hľadiska podkovovitého tvaru, lemovaného po obvode lóžami. Javisko malo rovnakú šírku ako hľadisko, oddelené boli navzájom portálom. Za javiskom bola situovaná priečna chodba, do ktorej vyúsťovali šatne hercov. Z východnej strany sa k nim pripájal krytý priestor pre koče, prístupný z dvora.
Pravdepodobne už počas prestavby sa na budove urobili menšie zmeny do projektovaného návrhu. Jednou z nich bolo aj olemovanie prejazdu do dvora dvojicou stĺpov.
Interiérové riešenie divadla je výsledkom spolupráce viacerých odborníkov. Vnútorné zariadenie navrhol Repazského spoločník Ján Török, ktorý zároveň zastával funkciu stavbyvedúceho. Mór Horowitz bol autorom výzdoby hľadiska a vstupných priestorov, ktoré napodobňujú v redukovanej forme výzdobu Ľudového divadla v Budapešti. Autorom dekoratívno – figurálnej kompozície s mytologickou tematikou na pôvodnej opone bol Arpád Feszty. Jej vznik sa datuje do roku 1881. Dnes je nahradená inou a o jej osude nie sú zmienky. Javiskovú techniku zostrojili podľa plánov Juraja Galóa, javiskového technika Ľudového divadla v Budapešti, autor scénickej dekorácie bol rovnako výtvarník Ľudového divadla Mór Lechmann a autorom čalúnnickej práce Kilian Deckert. V divadle bolo 183 kresiel, 32 lóží, na balkóne 58 miest na sedenie. Divadlo vraj mohlo naraz pojať až 700 divákov (podľa Magyar Szinmuvészeti lexikon, Budapest 1929).
Výstavbou bola poverená stavebná firma Alexander Gróf a Július Feszty. Na priebeh rekonštrukcie dozerala stavebná komisia, ktorej členmi boli mešťanosta Andrej Furman, Dr. Július Schmidt, Štefan Jelenik – Almássy, Gejza Kyss a Albert Kubinyi. Slávnostné otvorenie sa konalo v priebehu troch dní, 26.-28. marca 1881.
Počas ďalších 40-tich rokov slúžilo divadlo prevažne maďarským a nemeckým divadelným spoločnostiam. Slovenské divadlo tu pravidelne hrávalo až po roku 1918. Spočiatku išlo o miestne ochotnícke súbory, v roku 1944 tu začalo účinkovať profesionálne Slovenské divadlo, premenované v roku 1954 na Divadlo Jonáša Záborského. V priebehu tohto obdobia prešla budova niekoľkými opravami a rekonštrukciami. V ročenke Széchenyiho kruhu z roku 1904 je zmienka o tom, že v predchádzajúcom roku prešlo divadlo prestavbou. Jej dôvod a rozsah nie je známy, no mohol súvisieť s veľkým požiarom Prešova v roku 1887, ktorý pravdepodobne poškodil aj divadlo. V roku 1908 prebehla čiastočná úprava šatní hercov. V roku 1943 bolo divadlo pre nevyhovujúci technický stav zatvorené a nasledovala stavebná obnova. Počas nej boli urobené zásahy do výzdoby hľadiska, zrušená bola stredná priečka medzi sedadlami hľadiska, počet sedadiel sa zvýšil na 502, upravili sa lóže, vybudovalo sa orchestrisko atď. V 50-tych rokoch došlo na uličnej fasáde k vytvoreniu nového vstupného portika do divadelnej časti, ktorý združil všetky tri vstupy a nahradil pôvodné riešenie s dvojicou pilastrov (architekt Brezina). Pôvodné riešenie je i dnes zachované na náprotivnej strane. V roku 1976 sa obnovila výtvarná výzdoba hľadiska. Jej výsledkom bolo premaľovanie figurálnych prvkov kompozície stropu a pravdepodobne aj celá dekoratívna časť výzdoby. Prešovskí divadelníci hrávali v starej budove divadla až do roku 1990, kedy sa dokončilo nové divadlo a stará budova bola kvôli havarijnému stavu uzavretá. Vedľajšie objekty mimo samotného divadla boli prenajaté na komerčné účely. Dlhé štyri roky sa hľadal spôsob ako priestory starého divadla udržať pre ich pôvodný účel. Napokon sa na pôde Národného divadelného centra v Bratislave zrodila myšlienka vytvoriť súbežne s rekonštrukciou divadla v susedných dvoch meštianskych domoch Národné divadelné múzeum. V rokoch 1994 – 2001 prebehla pod vedením architekta Štefana Mitru z DESIGN STUDIA s.r.o Prešov rozsiahla rekonštrukcia objektu. Uvažovalo sa nad rekonštrukciou divadelnej sály a zázemia pre účinkovanie zájazdových súborov, na poschodí a podkroví meštianskych domov sa malo vytvoriť už spomínané divadelné múzeum. V priestoroch prízemia bola navrhnutá divadelná kaviareň. Súčasťou areálu mali byť i novostavby Alžbetínskeho divadla (vo dvore) a prevádzkového objektu pre odborné pracoviská múzea. Finančné dôvody však konečnú realizáciu obnovy zredukovali. Napriek tomu došlo k zreštaurovaniu siedmych obrazov zo stropu hľadiska a stropu foyer na I. poschodí. Parapety všetkých balkónov, dekór stropu okrem reštaurovaných obrazov a hlavice pilierov sa nahradili v dôsledku zlého stavu kópiami a odliatkami. Javiskový portál dostal nový harlekýn, vyhotovený podľa pôvodného. Novotvarom bola nahradená aj kovová perforovaná mreža v uzavretí stropu. V neposlednom rade dostalo divadlo aj nové technické vybavenie, zodpovedajúce moderným požiadavkám divadelníkov. V jeho vstupných priestoroch, chodbách a schodištiach sa exponovali predmety s divadelnou tematikou.
Budova divadla je situovaná v radovej zástavbe, lemujúcej z jednej strany centrálne mestské námestie. Spolu s dvoma ďalšími objektmi, tvoriacimi súčasť niekdajšieho hostinca, zjednocuje divadlo spoločná trojpodlažná, 11-osová fasáda s centrálne umiestnením prejazdom. Jeho polohu zdôrazňuje mierne vystupujúci rizalit, lemovaný na prízemí dvojicou predstavaných stĺpov, nesúcich balkón na I. poschodí a celkovo bohatšie stvárnená ústredná os fasády. Jednotlivé podlažia navzájom oddeľujú kordónové rímsy, smerom nahor sa uplatnil renesančný princíp odľahčenosti. Spodné podlažie je členené veľkými, polkruhovo ukončenými okennými a dvernými otvormi, plochu steny člení vodorovne delená bosáž. Krajný vstup do objektu č. 46 zdôrazňuje dvojica plytkých pilastrov, prejazd v prostrednej osi už spomínaný balkón so stĺpmi a vstup do divadla plytký trojosový rizalit. Vyššie dve podlažia majú steny členené plytkou rustikou, pričom sa nahrubo opracovaná bosáž objavuje ešte na úrovni I. poschodia na nároží budovy a po krajoch ústredného rizalitu. Okná I. poschodia majú jednoduchý pravouhlý tvar, lemované sú úzkymi šambránovými stĺpikmi s konzolami, nesúcimi nad horným okenným prekladom segmentové štíty. Okná na poslednom, zníženom treťom podlaží dostali tvar združených okienok s polkruhovým ukončením, stredovým pilierom, slepým okrúhlym výrezom nad ním a dvojicou plytkých pilastrových stĺpikov, oddeľujúcich okná navzájom. Výrazne predsunutá podstrešná rímsa je zo spodnej strany nesená viditeľnými konzolami, nad ňou zakončuje fasádu nízka atiková stena. Sedlová strecha, zastrešujúca všetky tri objekty, je z ulice viditeľná iba minimálne. Celkovo zodpovedá vstupná fasáda svojou horizontalitou, princípom postupného odľahčenia hmoty, formou okenných otvorov a dekoratívnym riešením neorenesačnému slohu.
Samotný objekt divadla sa nachádza na južnej strane menovanej budovy. Prístupný je cez trojicu vstupov, vedúcich do vstupného foyer – pravouhlej sály s priečne orientovanou pozdĺžnou osou, z ktorej sa cez trojicu vstupov na náprotivnej strane prechádza do samotnej divadelnej sály. Vstupy na bočných stranách miestnosti vedú ku schodiskám na poschodie, ktoré sú prístupné i priamo z uličnej fasády.
Steny foyer lemujú dvojice pilastrov na výrazných soklových podnožiach, ktoré nesú rímsu, prerušovanú v mieste vstupov polkruhovými výrezmi naddverných zakončení. Ďalšia rímsa oddeľuje prechod medzi stenou a stropom.
Z foyer vedie do sály niekoľko stupňov. Hľadisko má polkruhovitý tvar, výškovo odstupňovaný parter lemujú tri podlažia balkónov, delených s výnimkou strednej časti najvyššieho podlažia na samostatné lóže. Balkóny nesú na všetkých podlažiach subtílne piliere. Hlavice, ktoré ich ukončujú, sú na jednotlivých podlažiach stvárnené odlišne, rovnako odlišné sú na jednotlivých podlažiach aj balkónové parapety. Portál, oddeľujúci hľadisko od javiska zakončuje kladie vo forme atikovej steny, nesenej dvojicou konzol, čo spolu vytvára sedlový záver portálového výrezu. V strede kladia je umiestnený prázdny medailón, lemovaný dvojicou ženských postáv, plochu konzôl vyplňujú kartuše s erbom šarišskej župy na jednej strane a mestským erbom kráľa Ferdinanda na druhej. Pod erbami sú situované štukové maskaróny. Výzdobu portálu dotvára replika harlekýna, zdobeného dekoratívnou výzdobou a iluzívnou drapériou. Strop nad hľadiskom je zdobený siedmymi obrazmi s mytologickou tematikou, umiestnených do polkruhových výrezov okolo okulusa, nesúceho luster. Celá kompozícia je zasadená do základného kruhu, vyplneného vo zvyšných častiach ornamentálnou výzdobou.
Reprezentačné priestory dopĺňa ešte foyer reprezentačných lóží na I. poschodí. Rovnako ako pri foyer na prízemí ide o pravouhlý priestor s priečne situovanou pozdĺžnu osou, ktorého steny sú členené dvojicami plytkých pilastrov, nesúcich rímsu.
Literatúra a pramene:
DLOUHÝ Oleg, PETRÁNSKA Darina: Rekonštrukcia Divadla Jonáša Záborského v Prešove, zost. Oleg Dlouhý, [CD ROM], Divadelný ústav Bratislava 2003, ISBN-80-88987-41-5.
PETRANSKÁ, Darina: Obnova starého divadla v Prešove, in: Pamiatky a múzeá. - roč. 51, 2002, č. 1, s. 26-31.
PETRANSKÁ, Darina: Historická budova divadla v Prešove, in: Pamiatky a múzeá. ročník 54,2005,č. 4, s. 24-28.
LACIKA, Ivan:Pozvánka do unikátneho divadla, in: Kormorán, ročník 5, 2003, č.4, s.28-31.
CESNAKOVÁ – MICHALCOVÁ, Milena:Z divadelných počiatkov na Slovensku, Národné divadelné centrum Bratislava1997, ISBN 80-85455-29-3, 180 strán.
Národné pamiatkové a krajinárske centrum. Slovenský pamiatkový ústav Bratislava. Krajské stredisko Prešov: Zámer a zásady pre reštaurovanie, Prešov - Hlavná ul. č. 50, Historická divadelná budova /výzdoba hľadiska a foyer pred reprezentačnými lóžami 1. balkóna/, Vypracovala Darina Petranská, Prešov, december 1996-január 1997.
autor: Viera Dlhánová
Viera Dlhánová:
Divadlo Aréna, Štátne divadlo Košice , Staré divadlo Karola Spišáka, Slovenské komorné divadlo, Mestské divadlo Žilina, Divadlo Andreja Bagara, Empírové divadlo, Štátna opera Banská Bystrica, Divadlo Nová scéna , Mestské divadlo Pavla Orszagha Hviezdoslava, Štúdio L+S, Slovenské národné divadlo - novostavba, Jókaiho divadlo , Slovenské národné divadlo - historická budova, Dom kultúry, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Spišské divadlo, Mestské divadlo, Bratislavské bábkové divadlo, Bábkové divadlo na Rázcestí, Divadlo Jonáša Záborského - novostavba, Divadlo Jonáša Záborského - historická budova, Malá scéna Štátneho divadla Košice, Bábkové divadlo Košice, Bábkové divadlo Košice (Rooseweltova ul.), Košické divadlo Thália Színház. Divadelné štúdio Máraihododatočné informácie
neboli vložené žiadne informácie
pridaj dáta