enczsksiplhudeitsvhrespt
navigácia: databáza divadiel
EN | SK

Malá scéna Štátneho divadla Košice

alias Kino Tivoli, Kino Partizán, Štúdio Smer, Veľké Kasíno, Kino Korzo
dejiny divadlaprílohytechnické údajeHistoric equipment

významné udalosti

(zobraziť)1980 | opening

dejiny

Malá scéna Štátneho divadla Košice

Zhruba v rovnakom čase, ako si Košičania postavili svoju veľkolepú budovu Mestského divadla, vznikla neďaleko neho v radovej zástavbe na námestí i budova, ktorá sa v súčasnosti využíva rovnako pre divadelné účely. Sídli v nej Malá scéna Štátneho divadla  Košice.

Budova vznikla na prelome 19. a 20. storočia, no údaje o jej vzniku nie sú v súčasnej dobe plne objasnené. Časť bádateľov sa prikláňa k názoru, že ju postavili  už v rokoch  1896-1899  ako Hornouhorské múzeum, upravené v roku 1903  na reprezentačnú budovu spolku Veľké Kasíno. [Projektový ústav kultúry Bratislava, Stredisko Prešov: Košice. Smer. Štúdio ŠD. Projektový úloha, 1982, vypracoval Matúšek, s. 9; Ministerstvo kultúry SSR, Bratislava: Zámer obnovy pamiatky.  Rekonštrukcia Śtúdia ŠD Košice – Smer, 1980, spracoval Peter Janík, s. 4 ] Podľa neskorších bádateľov si však budovu nechal spolok Veľké kasíno postaviť nanovo. [...]  Podľa zachovaných fotografií pôvodného múzea a neskoršieho kasína je zjavné, že forma oboch budov je výrazne odlišná a teda aj v prípade prestavby  by bol zásah do podoby budovy výrazný. Spolok Veľké kasíno vypísalo na budovu  v roku 1900  súťaž, ktorého víťazmi sa stali Károly Rainer a Miksával Müller [Gerle....]. Podľa Dany Bořutovej je však autorom projektu košický staviteľ Julius Répaszky [...]. Budovu postavili v radovej zástavbe na  Hlavnej ulici. Jej architektúra je zdobená jemným secesným ornamentom a v interiéri freskami. Autorom fresky Harmónia a svornosť na strope schodiska je Július  Eder.

Neskôr prešla budova viacerými adaptáciami, a prevažne slúžila ako kino. (Kino Korzo, kino Tivoli, kino Partizán, v rámci ktorého  fungovalo aj kino Čas, svoje priestory tu mali aj predajňa ÚĽUV, Mestská správa kín, Slovenská požičovňa filmov). Prevádzka kina bola zrušená 15. 6.1980, kedy  Rada  Ministerstva  národných vecí  Košice rozhodla  o pridelení objektu  divadlu. Jedným z hlavných dôvodov bola pripravovaná rekonštrukcia historickej budovy a nutnosť zriadenia alternatívneho divadelného priestoru, kde by súbory počas rekonštrukcie  mohli pôsobiť. I po nej tu zostala experimentálna scéna  pod názvom Štúdio Smer, neskôr premenovaná na Malú scénu ŠD Košice.  Kino zostalo pôsobiť v dvojpodlažnej budove, pristavanej okolo roku 1900 k zadnej časti dvora.

Už pred adaptáciou budovy pre divadelné účely sa realizovali viaceré úpravy objektu. V roku 1963 sa rekonštruovalo ústredné kúrenie, stavebne sa upravili premietacie kabíny.  V roku 1792  prebehla výmena škridlovej krytiny  za plechovú a v roku 1979 sa upravila fasáda z ulice.  Po pridelení objektu divadlu sa realizovali menšie  úpravy, ktorými sa priestory prispôsobili divadelnej prevádzke. [„Riešenie malo byť len provizórne, urobili sa niektoré úpravy pre techniku, vzniklo stupňovité javisko v dnešnej podobe.“ – rozhovor so šéfom činohry Štátneho divadla Košice  Jozefom Úradníkom pod názvom: Pred tridsiatimi  rokmi  sa otvorili  brány  Malej scény ŠD, [online, 30.11.2010], sprístupnené na http://kuultur.com/2010/11/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-otvorili-brany-malej-sceny-sd/ ]  Takéto riešenie  malo byť iba dočasným, kým sa nepripraví projekt dôkladnej rekonštrukcie. Napriek započatiu prípravných prác a vytvorenia projektovej štúdie sa však financie nenašli. Myšlienka rekonštrukcie sa opätovne objavila v nedávnej dobe a o jej realizácii sa uvažuje v roku 2011.  

Budova Malej scény Štátneho divadla Košice tvorí súčasť radovej zástavby hlavného, šošovkovitého námestia Košíc. Je situovaná v jeho severozápadnej časti.

Hlavný vstup je orientovaný do námestia. Čelná fasáda je päťosová, trojpodlažná. Prostredné tri osi zdôrazňuje mierne vystupujúci rizalit, ukončený nad korunnou rímsou balustrádovou atikou a na úrovni prvého poschodia balkónom.  V prvej a piatej osi prízemia sú situované vstupy, prostredné tri osi pôvodne vypĺňali pravouhlé okenné otvory so svetlíkmi, dnes sú nahradené veľkou, horizontálne orientovanou výkladnou skriňou. Zmenou prešli aj spomínané vstupy na bočných osiach fasády.  Vstup v prvej osi je  osadený do plytkej niky s polkruhovým ukončením.  Oblému tvaru niky sa prispôsobila aj dverná výplň so svetlíkom. Dnes majú dvere jednoduchý pravouhlý tvar, svetlík  je zamurovaný. Vstup v piatej osi je osadený do pravouhlej niky, pôvodne sa formou zhodoval s okennými otvormi stredných osí. Neskôr bol tento vstup znížený. Prízemie je od vyšších podlaží oddelené kordónovou rímsou,  výrazným deliacim prvkom je aj spomínaný balkón v šírke ústredného rizalitu.  Spočíva na štyroch kamenným konzolách, kamenný je aj jeho balustrádový parapet. Situovanie reprezentačných priestorov na prvom poschodí je na fasáde naznačené vysokými pravouhlými oknami  s mohutným pravouhlým rastrom deliacich okenných rámov, doplnených subtílnejším oblým členením. Na ne ešte  nadväzuje rad menších okien tvarovo odlíšených v bočných a stredných osiach. V prvej a piatej osi sú pravouhlé, v prostredných troch okrúhle. Obe rady okien sú  osadené do spoločných plytkých ník a previazané bohatou štukovou výzdobou.  Význam ústredného rizalitu zdôrazňujú medziokenné piliere, rovnako bohato zdobené štukovou výzdobou. Hladká neostala ani stena fasády, členené vodorovnou rustikou s výnimkou vodorovného pásu (kladia) pod korunnou rímsou. Korunná rímsa výrazne vyčnieva od plochy fasády, zo spodnej strany ju zdobia kvapky a zuborez.   Sedlová strecha je dnes pokrytá plechovou krytinou.          

            Objekt divadla sa rozkladá na pravouhlom pozdĺžnom pôdoryse.  Na úrovni prízemia sa v oboch krajných osiach nachádzajú podjazdy, vedúce k menším vnútorným dvorom. Ľavý slúži zároveň ako hlavný vstup k divadelnej sále. Priestory v prednej časti prízemia slúžia pre reštauračné účely, prístupné sú priamo z ulice. Ľavý podjazd rozdeľujú dvere na menšie priestory, ústi do väčšej vstupnej haly so schodiskom, priestorom vrátnice a diváckej šatne. Možno sa z neho dostať i do priestoru vnútorného dvora. Monumentálne jednoramenné schodište vedie na prvé poschodie, na ktorom je situovaná divadelná sála a foyer.

            Priestor divadelnej sály má pravouhlý pôdorys, hľadisko má okrem sedadiel v parteri menší balkón v zadnej časti a trojicu lóží na západnej  bočnej stene. Ich priestor vyčleňujú samostatné polkruhové výrezy v hmote bočnej steny a polkruhové do priestoru sály vyčnievajúce balkóny.  Východná bočná stena je plochá, členená dvoma radmi okenných otvorov, orientovaných smerom k ulici.  Priestor divadelnej sály je bohato zdobený štukovým rastlinným ornamentom, ženskými maskami a architektonickými článkami, sústredenými najmä v hornej časti stien okolo okenných a  lóžových výrezov, balkónových parapetov a v okolí javiskového portálu. Zrkadlovú klenbu stropu hľadiska zdobia v jej spodnej časti motívy rastlinných úponkov, vajcovca, perlovca, listovca a mužských masiek. Horná, plochá časť je rozdelená na niekoľko pravouhlých zrkadiel s okrúhlym okulom uprostred bez zdobenia.

            Priestor foyeru je bez akejkoľvek výzdoby, zato podobne bohatý výzdobný aparát možno nájsť v priestore vstupnej schodiskovej haly. Základné členenie stien je tu tvorené  slepými polkruhovými nikami v prípade východnej, menšími polkruhovými oknami v prípade južnej, alebo jediným veľkým polkruhovým oknom v prípade západnej steny.           Priestor medzi okennými a nikovými výrezmi členia  kordónové rímsy a pilastre. Aj tu, podobne ako v prípade divadelnej sály, je zastropenie riešené vo forme zrkadlovej klenby.   Jej konkávne vydutú spodnú časť člení po celej ploche rebrovanie a krátke, zaobleniu sa prispôsobujúce pilastre.

Reprezentačný charakter nesie aj schodiskový balustrádový parapet. Priestor šatne na prízemí menovanej haly vymedzuje trojica oblúkov otvorených arkád so sklenou výplňou v hornej časti. Každý z arkádových oblúkov nesie v hornej časti výzdobu vo forme rastlinných úponkov, upínajúcich sa k ženskej maske. Na východnej strane šatne je situovaná vrátnica s ozdobnou kovovou markízou nad okenným otvorom.  

            Reprezentačne je stvárnený aj vstupný podjazd, zaklenutý krížovou klenbou s deliacimi pásmi, dosadajúcimi na pilastre. Priestor medzi pilastrami je rozdelený rímsou. S ňou je previazaná  výzdoba vo forme rastlinných úponkov a ženskej masky tak, ako sa uplatnila aj v schodiskovej hale. Spodnú časť medzipilastrových polí člení trojica zrkadlových plôch bez výraznejšej výzdoby s výnimkou drobných pásov rastlinných úponkov.  

Autor: Viera Dlháňová

Literatúra, pramene:

[1] Svjatoslav Dohovič: Pred tridsiatimi rokmi sa otvorili brány Malej scény ŠD, [online, prístupné 29.11.2010 na , http://kuultur.com/2010/11/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-otvorili-brany-malej-sceny-sd/

[2] http://www.kosice-city.sk/pre-turistov-0/

[3] http://www.geocaching.com/seek/cache_details.aspx?guid=5de1c7c7-896b-439a-a364-bba5a7b76ea7

[4] Ministerstvo kultúry SR. Zámer obnovy pamiatky. Rekonštrukcia Štúdia ŠD Košice-Smer, spracoval Peter Jeník, december 1980, Archív pamiatkového úradu SR v Bratislave, T 2004.

[5] Projektový ústav kultúry Bratislava, Stredisko Prešov: Košice. Smer. Štúdio ŠD. Projektový úloha, 1982, vypracoval Matúšek. Archív Pamiatkového úradu SR v Bratislave, sign. č. A 3968.

 

 

autor: Viera Dlhánová

dodatočné informácie

neboli vložené žiadne informácie

pridaj dáta

meno: meno bude publikované

Váš mail nebude publikovaný.

Údaje: prosím, vložte údaje o tomto divadle, minimálne 10 znakov.

šesťplusšesť=