enczsksiplhudeitsvhrespt
navigácia: databáza divadiel
EN | SK

Spišské divadlo

alias Reduta
dejiny divadlaprílohytechnické údajeHistoric equipment

významné udalosti

(zobraziť)25.10.1902 | opening

ľudia

Guido Hoepfner |architekt - účastník súťaže

dejiny

Vznik budovy Reduty a mestského divadla v Spišskej Novej Vsi  spadá do tretej vlny  výstavby mestských divadiel na území Slovenska, ktorú možno zhruba datovať do posledných dvoch desaťročí 19. storočia.  Po výstavbe prvých mestských divadiel v Bratislave a Košiciach v poslednej tretine 18. storočia a vlne výstavby divadiel v menších mestách  od roku 1830  (Trnava,  Levoča, Prešov a Banská Bystrica) sa  zhruba o polstoročie nato objavuje opätovne potreba výstavby  divadelných stánkov. Jedným z dôvodov bol už nevyhovujúci stav starších budov, v prípade prvých mestských divadiel slúžiacich svojmu účelu bezmála jedno storočie.  Nákladné prestavby a opravy sa však často javili menej výhodné ako postavenie novej budovy divadla a mestá sa z toho dôvodu skôr rozhodli pre výstavbu novej budovy. Ich rozhodnutie urýchlili  aj  požiarno-bezpečnostné previerky, realizované po tragickom požiari Ringtheatru vo Viedni koncom roku 1881. V mnohých prípadoch práve oni poukázali na chatrný stav divadiel. Tretím podnetom pre zriaďovanie divadelných priestorov na území Slovenska bola maďarizačná politika uhorskej vlády, ktorá v pôsobení maďarského divadla videla jeden z najvplyvnejších spôsobov jeho uskutočnenia. Prostredníctvom širokej siete maďarských kultúrnych spolkov sa mimo iného starala i o výstavbu adekvátnych divadelných priestorov. Podobný spolok sídlil aj v centre spišského regiónu v Levoči  od roku 1891.  Mal zabezpečovať  výber kvalitných divadelných spoločností v meste, ich finančnú i divácku podporu, ako i o bezproblémový chod divadelnej budovy.  V roku 1896  sa k Levoči pridali aj  ďalšie mestá regiónu, okrem iného  Spišská Nová Ves a spolok dostal pomenovanie Spišský maďarský spolok  pre podporovanie divadla.

 

Od roku 1902 sa stal súčasťou  Severouhorského divadelného obvodu, ktorého sídlo sa stala práve Spišská Nová Ves. Pre divadelné kruhy v meste sa rok 1902 stal významný i z iného dôvodu. Práve vtedy totiž otvárali novopostavenú budovu reduty a mestského divadla. Aj ona bola po svojom dokončení oslavovaná ako prostriedok šírenia  a cibrenia  maďarského jazyka. [podľa Chalupecký Ivan: Reduta v Spišskej Novej Vsi, Mesto Spišská Nová Ves 2002, s. 6].

 

Podnet na postavenie  budovy divadla a reduty dal mešťanosta Spišskej Novej Vsi Július Nosz v roku 1897.  Jeho návrh prejednávalo mestské zastupiteľstvo koncom februára 1897. Následne bola vypísaná súťaž na projekt stavby, do ktorej došlo 9 návrhov.  Mestské zastupiteľstvo vybralo na základe odporúčania Spolku  uhorských inžinierov a staviteľov za najlepší projekt budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera. Uvažovalo sa nad dvoma lokalitami situovania budovy, ktorá mala spájať funkciu divadla, reduty a hotela. Na úkor miesta uprostred námestia v parku za evanjelickým kostolom, ktoré bolo údajne príliš úzke,  odhlasovalo mestské zastupiteľstvo umiestnenie stavby na tzv. Strednom riadku, kde stál pôvodne hostinec. Rozhodnutie potvrdil aj verejnoprávny výbor Spišskej župy 6. decembra 1898 potom, čo  mešťanosta na protest proti rozhodnutiu mestského zastupiteľstva odstúpil a časť zastupiteľstva proti rozhodnutiu podala odvolanie.  9. júna 1899 vydal hlavný inžinier stavebné povolenie a stavba sa mohla začať. O trvaní jej výstavby sa však informácie rôznia.  Podľa Ivana Chalupeckého a Mileny Cesnakovej - Michalcovej bola budova dokončená už v roku 1902 a slávnostne otvorená 25. októbra toho roku. [Chalupecký Ivan: Reduta v Spišskej Novej Vsi, Mesto Spišská Nová Ves 2002, s. 6; Cesnaková-Michalcová Milena: Z divadelných počiatkov na Slovensku, Národné divadelné centrum Bratislava 1997, s. 149]. Časť autorov však dobu vzniku budovy vymedzuje rokmi 1900 až 1905, pričom podľa Jozefa Jaraba bola divadelná časť k budove dostavovaná dodatočne v roku 1904. [Lukáčová Elena, Pohaničová Jana: Rozmanité 19. storočie, Perfekt, Bratislava 2008, s. 176; Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti  Bratislava, Stredisko 20 Levoča:   Zámer obnovy pamiatky. Reduta Spišská Nová Ves. Spracoval Karol Král, 1979; Projektová úloha na pamiatkovú obnovu  akcie „reduta“ Spišská Nová Ves, vypracoval  Pamiatkostav  n.p. stredisko projektové Žilina, Jozef Jarab, 1979 ]. 

 

Objekt  pozostával z troch funkčne oddelených celkov divadla, koncertnej sály a reštaurácie s hotelom. Západná časť s polkruhovou časťou a dvojicou veží bola vyhradená pre divadlo. Ku nemu sa z južnej strany pripájali priestory reduty so sálou, orientovanou priečne na os budovy. Vstupovalo sa k nej cez vstup v severnom rizalite.  Reštaurácia s hotelom sa sústredila do východnej trojposchodovej časti objektu. Divadelná sála s polkruhovým hľadiskom mala po obvode hľadiska jeden rad lóží  na úrovní prízemia a galériu na poschodí.   Tanečnú sálu lemovala po stranách arkádová ochodza s lodžiami na prvom poschodí a bazilikálnymi oknami v lunetách klenby na úrovni druhého poschodia. Z hľadiska slohového zaradenia sa jedná o  eklektickú stavbu nesúcu ozdobné tvaroslovie baroka, rokoka a renesancie.  

 

Priestory divadla slúžili spočiatku pre činnosť kočovných divadelných spoločností, miestnych amatérskych divadelných krúžkov a prípadné príležitostné návštevy slovenského profesionálneho divadla po roku 1918.  Od začiatku roka 1957 tu začal pôsobiť súbor Štátna zájazdová scéna, súbor Spišská Nová Ves, ktorý sa vyčlenil z Dedinského divadla Bratislava ako jeho tzv. druhý súbor.  Začiatkom mája 1959 bolo v Spišskej Novej Vsi založené Krajové divadlo, ktoré tu následne pôsobilo štyri roky.  V rámci všeobecnej redukcie divadelnej siete na Slovensku súbor v roku 1963 zanikol. K opätovnému zriadeniu profesionálneho súboru došlo až v roku 1979, kedy sa v meste zriadila pobočná scéna Divadla Jonáša Záborského v Prešove pod názvom Súbor pre deti a mládež – pobočná scéna Spišská Nová Ves. Ako  scéna prešovského divadla súbor v budove pôsobil až do roku 1992, kedy došlo k ich vzájomnej rozluke a založeniu samostatného Spišského divadla, ktoré tu pôsobí do súčasnosti. V časti objektu je dnes situovaná reštaurácia a kaviareň.  

Na budove nebolo do 30-tych rokov 20. storočia potrebné robiť žiadne úpravy. Prvé, zahŕňajúce však iba menšie údržbárske práce, sa realizovali v tomto období.  Bolo zavedené aj ústredné kúrenie. V roku 1955 došlo k výmaľbe veľkej sály reduty, o čom svedčí signovanie malieb J. Dzubák 1955. V rokoch 1960 - 1961 bola divadelná časť generálne opravená,  došlo i k úprave ústredného kúrenia, zriadeniu novej sanitnej inštalácie, celá budova dostala novú  elektroinštaláciu. V roku 1967 bolo vydané stavebné povolenie aj na generálnu opravu strechy a fasády (zodp. Projektant Ing. Bašková). V roku 1972 prebehlo reštaurovanie stropnej maľby veľkej sály reduty a od roku 1976 prebiehala výmena poškodeného krovu a strešnej krytiny celého objektu (Jozef Jarab, Pamiatkostav n.p. Žilina, projekčné stredisko Spišská Nová Ves, 1976-1982). V druhej etape projektu koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov ( zodp. redaktor Ladislav Jakubčo, Pamiatkostav n.p. Žilina, projekčné stredisko Spišská Nová Ves, pravdepodobne 1988-1991) došlo k opätovnej rekonštrukcii ústredného kúrenia, vodovodu, kanalizácie a elektroinštalácie, bola zavedená nová vzduchotechnika a vymenená časť poškodených drevených stropov v interiéri objektu. Previedli sa i menšie dispozičné úpravy interiérov súvisiace najmä so zriadením nových sociálnych a sanitných zariadení. V rámci úprav interiérov sa urobili nové omietky, časť podlahovej krytiny sa vymenila za novú, alebo prekryla kobercovinou, vymenili sa dverné a okenné výplne vrátane drevených konštrukcií. Reštaurovali sa výmaľby a štukovo-sádrové architektonické prvky v divadle aj vo veľkej sále reduty.  

 

Objekt divadla a reduty v Spišskej Novej Vsi je situovaný v historickom centre mesta uprostred námestia šošovkovitého tvaru, lemovaného po oboch stranách cestnou komunikáciou a radovou zástavbou domov.  Má formu pravouhlého pôdorysu so štyrmi nárožnými vežami, pravouhlými vystupujúcimi rizalitmi na pozdĺžnych stranách a  polkruhovým rizalitom, predstavaným ku západnej kratšej strane. Divadelnej prevádzke slúži západná časť objektu s centrálne situovanou divadelnou sálou s podkovovitým hľadiskom, priznaným aj navonok v hmote stavby. Zaobleniu hľadiska zodpovedá  polkruhový foyer so schodišťami, navonok viditeľný vo forme západného polkruhového rizalitu. Postranné vežičky spolu zo zadnou časťou divadelnej časti slúžia pre divadelnú prevádzku.

 

Spomínaná západná fasáda objektu tvorí hlavný vstup do divadelnej časti. Je formovaná polkruhovou hmotou hľadiskovej časti medzi dvojvežím, siahajúcej do výšky dvoch podlaží, a nižšou rovnako polkruhovou  hmotou vstupného foyeru. Na úrovni soklu lemuje vstupný foyer  predstavané schodisko, rovnomerne rozdelené schodiskovými múrikmi.  V bočných častiach rizalitu ho nahradili dve samostatné schodiská s balustrádovými parapetmi. Plocha nižšieho 13-osového rizalitu je pravidelne členená pilastrovým rádom, zakončeným v hornej časti priebežnou rímsou. Úzky pás muriva nad ňou má svojim členením navodzovať ilúziu balustrádového múrika. Nahradením štyroch pilastrov v centrálnej časti  polkruhovými stĺpikmi sa zdôraznili tri stredné osi fasády so vstupnými dverami. Osadené do plytkých polkruhových ník majú vstupy formu dvojkrídlových pravouhlých dverí s polkruhovými svetlíkmi.  Ostenie ník zdôrazňuje rustika. Stredný vstup je navyše doplnený o nápisovú tabulu s určením funkcie objektu a trojuholníkovým prelomeným štítom nad hornou rímsou. Zvyšná časť rizalitu je  členená v hornej partii pod rímsou menšími pravouhlými okienkami  s podokennými rímsami a v prípade prvej, štvrtej, piatej, deviatej, desiatej a trinástej osi aj menšími pravouhlými vstupmi, zdôraznených podobne ako v prípade trojice  centrálnych rustikovým ostením. Tretia a jedenásta okenná os je v spodnej partii bez členenia, druhá a dvanásta má aj v spodnej časti menšie pravouhlé okno s rustikovým ostením. Z hmoty rizalitu vystupujúci polkruh hľadiska je podobne členený lizenovým rádom a slepými nikami s oblým ukončením, navodzujúcimi ilúziu okenných otvorov. V hornej časti je polkruh ukončený vystupujúcou podstrešnou rímsou zdobenou zuborezom. Na nej spočíva cibulová strecha s lucernou a  makovicou, na ktorej je umiestnená ako ozdobný prvok pozlátená labuť.   

 

Dve vežičky, lemujúce zaoblenú hmotu hľadiska, člení vo výške dvoch tretín kordónová rímsa a nárožia lemuje rustika. Plochy stien sú prerezané  dvojicou menších okenných otvorov v štyroch radoch nad sebou. Na nižších podlažiach majú okná pravouhlú formu, na vyšších sú polkruhovo ukončené. Navzájom sú previazané pomocou výzdobných prvkov a  rustikovým ostením.  Na prízemí severnej veže je situovaný vstup do prevádzkovej časti divadla.  Vežičky zakončuje ihlancová strieška s cibuľovým uzáverom, doplnená v nárožiach štvoricou ozdobných lucern na pravouhlých podstavcoch s výzdobou vo forme mužských masiek. 

 

Forma severnej a južnej fasády je riešená podobne.  V oboch prípadoch sa jedná o 13-osovú fasádu s nárožnými vežami a ústredným 5- osovým rizalitom, doplneným zo severnej strany ďalším plytkým rizalitom v šírke troch osí a predstavaným balkónom podopretým dvojicou stĺpikov. Forma nárožných vežičiek bola opísaná už skoršie. Plochu  mimo ústredných rizalitov členia tri rady okenných otvorov, doplnených  dvojicou vstupov na severnej a trojicou vstupov na južnej fasáde. Nižšie dva rady okenných otvorov majú pravouhlý tvar odlišnej výšky. V oboch prípadoch spočívajú na podokennej rímse na drobných štylizovaných ankonách (konzolách), doplnenej v prípade okien spodného podlažia o parapet. Ostenie je zdobené rustikou, v hornej časti so zvýrazneným klenákom a výškovo odstupňovanými rustikovými pásmi. Okná vrchného tretieho radu  majú polkruhové ukončenie so subtílnou  nadokennou rímsou, sledujúcou zaoblenie okna a ozdobne stvárneným klenákom. I tomto  prípade okenné ostenie zdobí rustika a podokenná rímsa s ankonami. Rizalit južnej fasády členia dva rady okenných otvorov, oddelených navzájom i formou vysokého pilastrového rádu a  hladkej kordónovej rímsy. Okná spodného radu sú zasadené do vysokých polkruhovo ukončených ník, samotná forma okien je pravouhlá s polkruhovým svetlíkom. Okenné ostenie zdôrazňuje rustika  s ozdobným klenákom a výškovo odstupňovanými rustikovými pásmi v hornej časti. Okná horného radu nesú  formu okien, ktoré sa uplatnili aj v ostatnej časti fasády a boli už opísané. Plastickejšie stvárnený je rizalit severného priečelia. Ako už bolo spomenuté, v ploche troch osí ho dopĺňa plytší rizalit, ukončený trojuholníkových štítom. V centrálnej osi je situovaný pôvodný vstup do reštaurácie a kaviarne, zdôraznený balkónikom prvého poschodia a dvojicou stĺpikov, na ktorých balkón spočíva. O funkcii tejto časti objektu informuje aj nápis na preklade, tvoriacom podnož balkóna. Formu centrálneho vstupu s polkruhovým ukončením kopíruje aj forma okna na prvom poschodí centrálnej osi. Jeho výška presahuje spodnú rímsu trojuholníkového štítu, ktorá je v šírke okna prerušená. Okenné ostenie je riešené podobne ako pri ostatných oknách horného radu fasády, teda s rustikou, subtílnou rímsou kopírujúcou zaoblenie okenného otvoru a výškovo odstupňovanými rustikovými pásmi v hornej časti okna. Ozdobný klenák siaha v tomto prípade až k vrcholu štítového trojuholníka. Ostatná plocha ústredného trojosového rizalitu je členená vysokým pilastrovým rádom, presahujúcim aj na plochu 5-osového rizalitu a dvoma radmi okenných otvorov. Okná spodného radu s polkruhovým ukončením lemuje rustikové ostenie s klenákom a ukončuje trojuholníkový štít. Rustika sa uplatnila aj na celej spodnej časti rizalitu, čím sa zdôraznila jeho soklová zóna. Okná horného radu nesú formu, uplatnenú aj v ostatnej ploche fasády.  Takýmito oknami sú členené aj  krajné osi 5-osového rizalitu, inak je jeho plocha členená jedine  spomínaným vysokým pilastrovým rádom.  Rizality oboch fasád sú ukončené kordónovou strechou, nad fasádou mimo rizalitov sa použila sedlová strecha.

 

Západná 7-osová fasáda je rovnako ukončená dvojicou nárožných vežičiek, ktorých opis už bol spomenutý. Líšia sa jedine v stvárnení spodnej časti, ktorá zodpovedá riešeniu celej fasády. Ako jediná zaberá výšku štyroch nadzemných podlaží, čím sa vyrovná výške postranných veží.  Je členená troma radmi okenných otvorov. Spodný rad tvoria vysoké polkruhovo ukončené okenné otvory s rustikovým ostením, klenákom a výškovo odstupňovanými rustikovými pásmi v hornej časti podobne, ako pri oknách ostatných fasád. V tomto prípade však plynulo nadväzuje na rustikový obklad celej spodne časti fasády, čím sa stáva menej výraznou. Prostredný rad okenných otvorov, zodpovedajúci hornému radu okien pri ostatných fasádach,  prevzal aj ich podobu, okná sú však  v tejto časti fasády oddelené lizénovými pásmi, dosadajúcimi na hladkú priebežnú rímsu. Najvyšší rad, oddelený od spodných dvoch výraznou rímsou,  nesie v porovnaní s oknami prostredného radu jednoduchšiu podobu polkruhovo ukončených okien s rustikovým  ostením, klenákom, výškovo odstupňovanými rustikovými pásmi v hornej partii a  slepého pravouhlého parapetu. I v tomto prípade okná oddeľuje  lizénový pás, doplnený o subtílny pilaster.     

 

Vstupné priestory pre divákov sú sústredené do východného polkruhového rizalitu. Situovaný je tu vstupný foyer a dvojica schodísk po stranách, vedúcich k foyeru prvého poschodia, ktorý je v strednej časti rozdelený technickými priestormi divadla. Foyer na prízemí vedie do úzkej chodby, sledujúcej  zaoblenie hľadiska a sprístupňujúcej jednotlivé lóže prízemia. Foyer na poschodí vedie priamo k balkónu.  Na jeho užších stranách sú sústredené divácke šatne. Vstupné priestory sú bez výraznejšieho výtvarného riešenia, ozdobné prvky sa uplatnili v parapetoch horného foyeru vo forme prázdnych zrkadlových polí žltej farby. Plocha muriva v schodiskovej časti je členená rustikou a zdôraznený preklad medzi vstupným foyerom a nástupnými priestormi schodísk zdobia volútové konzoly. Dlážka foyeru na prízemí má kamennú dlažbu, schodiskové stupne sú travertínové, priestory prvého poschodia a chodba po obvode hľadiska sú prekryté kobercovinou.  Centrálny priestor vstupného foyeru je klenutý valenou klenbou s lunetami.

 

Podkovovitý priestor hľadiska lemuje po obvode rad lóží, rozdelených v zadnej časti prístupovými priechodmi k sedadlám v parteri. Nad lóžami na úrovni prvého poschodia je balkón, nesený  sústavou stĺpikov. Priestor nad hľadiskom je zaklenutý klenbou, sledujúcou podkovovitý tvar parteru, prerezanou v mieste napojenia na vertikálnu stenu lunetami. Výzdoba sály sa sústreďuje do parapetov  lóží a galérie, obvodovej steny nad galériou a v priestore javiskového portálu. Jedná sa prevažne o štukový rastlinný ornament, terčíky s motívom ľalie, vlnovkové pásky a ženské masky. Ozdobne je stvárnené aj lemovanie portálového rámu, preklad nad portálom a jeho štítové ukončenie s erbom. Plochu nad štítom zdobia maľby slovenského maliara Jozefa Hanulu s témou slovenskej krajiny.  

 

Súčasťou divadelných priestorov je aj malý štúdiový priestor v suteréne, prerobený z pôvodne prevádzkových miestností.

 

 

 

Literatúra, pramene:

 

[1] Chalupecký Ivan: Reduta v Spišskej Novej Vsi, Mesto Spišská Nová Ves 2002.

[2] Cesnaková-Michalcová Milena: Z divadelných počiatkov na Slovensku, Národné divadelné centrum Bratislava 1997.

[3] Lukáčová Elena, Pohaničová Jana: Rozmanité 19. storočie, Perfekt, Bratislava 2008.

[4] Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti  Bratislava, Stredisko 20 Levoča:   Zámer obnovy pamiatky. Reduta Spišská Nová Ves. Spracoval Karol Král, 1979. Krajský pamiatkový ústav v Spišskej novej Vsi, sign. č. 318T.

 [5] Projektová úloha na pamiatkovú obnovu  akcie „reduta“ Spišská Nová Ves, vypracoval  Pamiatkostav  n.p. stredisko projektové Žilina, Jozef Jarab, 1979. Krajský pamiatkový ústav v Spišskej novej Vsi, sign. č. 443A.

[6] Ústredie umeleckých remesiel, Bratislava: Dokumentácia  prípravy  reštaurátorskej  akcie, reštaurovanie  stropnej  maľby veľkej sály  a objektu  Reduty, Spišská Nová Ves, 1989, spracoval I. Bajchy. Krajský pamiatkový ústav v Spišskej novej Vsi, sign. č. 132 R.

[7] Divadlo Reduta, II. etapa, Sprievodná správa II. etapy  projektovej a rozpočtovej  dokumentácie GO fasády Podtatranského  divadla v Spišskej Novej Vsi, 1967, zostavila Ing. Bašková. Krajský pamiatkový ústav v Spišskej novej Vsi, sign. č.445A.

[8] Korešpondencia, týkajúca sa objektu reduty a divadla, Krajský pamiatkový ústav v Spišskej novej Vsi, sign. č. 279.

[9] Pamiatkostav n.p. Žilina, Reduta. divadlo. Starý stav, 1985, Vypracoval Ladislav Jakubčo. Krajský pamiatkový ústav v Spišskej novej Vsi, sign. č. 812 A.

[10] Pamiatkostav n.p. Žilina, Reduta Spišská Nová Ves, Divadlo – rekonštrukcia,  dispozičná štúdia, 1986, Vypracoval Ladislav Jakubčo. Krajský pamiatkový ústav v Spišskej novej Vsi, sign. č. 448A a 449A.

[11] Reduta. Starý stav. Statický prieskum. Sprievodná správa, 1979,  Vypracoval Jarab, Statický prieskum vypracoval Tkáč. Krajský pamiatkový ústav v Spišskej novej Vsi, sign. č. 758A.

[12] Pamiatkostav n.p. Žilina, Spišská Nová Ves – Reduta, divadlo. Súhrnné riešenie stavby, 1991, spracoval Ladislav Brezen, Marián Bubeník. Krajský pamiatkový ústav v Spišskej novej Vsi, sign. č. 854 A.                                                              

 

 

autor: Viera Dlhánová

dodatočné informácie

neboli vložené žiadne informácie

pridaj dáta

meno: meno bude publikované

Váš mail nebude publikovaný.

Údaje: prosím, vložte údaje o tomto divadle, minimálne 10 znakov.

deväťplusosem=