enczsksiplhudeitsvhrespt
navigácia: databáza divadiel
EN | SK

Košické divadlo Thália Színház. Divadelné štúdio Máraiho

dejiny divadlaprílohytechnické údajeHistoric equipment

významné udalosti

(zobraziť)2002 | opening

dejiny

Košické divadlo Thália Színház

Ešte v roku 1950, 22 rokov po zániku multietnického Uhorska a vzniku Československej republiky, osídľovalo územie Slovenska 354 332 obyvateľov maďarskej národnosti (10,3%).  Od roku 1950  resp. 1952, zabezpečovali ich kultúrne potreby o.i.  dva profesionálne maďarské divadelné súbory. Maďarský súbor pri Dedinskom divadle ukončil však svoje pôsobenie zánikom divadla v roku 1959 a odvtedy pôsobil na území v dĺžke približne 500 km  jediný profesionálny súbor – Maďarské oblastné divadlo v Komárne. To bol i oficiálny dôvod, prečo sa koncom šesťdesiatych rokov začalo uvažovať o zriadení druhého profesionálneho divadelného súboru s pôsobnosťou na území východného Slovenska.  Po počiatočných úvahách o vytvorení súboru v rámci Štátneho divadla Košice  nakoniec padlo rozhodnutie  vyčleniť súbor z komárňanského divadla. Ešte v apríli 1969 sa uvažovalo o umiestnení novej pobočky Maďarského oblastného divadla v Rožnave či v Lučenci, rozhodnutie však nakoniec padlo na metropolu východného Slovenska, Košice. Začiatkom októbra 1969 odsúhlasilo Ministrerstvo kultúry pomenovanie divadla Vox humana pri Maďarskom oblastnom divadle, no už koncom toho istého mesiaca došlo k zmene názvu na Divadlo Thalia pri Maďarskom oblastnom divadle. Dôvodom tejto rýchlej zmeny bola jeho podobnosť z heslom predokupačnej demokratickej politiky Alexandra Dubčeka „Socializmus s ľudskou tvárou“.  Divadlo začalo svoju činnosť 29. novembra 1969 v Gemerskej Hôrke predstavením hry  Carla Goldoniho Sluha dvoch pánov.

Jedným z najväčších problémov novovzniknutého súboru bola absencia vhodných divadelných priestorov. Podľa počiatočných úvah malo divadlo pôsobiť v priestoroch historickej budovy Štátneho divadla, no kvôli kritickému stavu skúšobných a prevádzkových priestorov to nebolo možné [Návrh na rozšírenie siete maďarského profeisonálneho divadla -  dokument publikovaný v Kolár Peter a kol.: Štyridsať rokov Divadla Thália v Košiciach, Maďarské vydavateľstvo Hernád s.r.o. Košice 2009, s.70].  23. mája 1969 uzavrelo Maďarské oblastné divadlo v Komárne dohodu so Strednou priemyselnou školou strojníckou a elektrotechnickou s vyučovacím jazykom maďarským v Košiciach o trvalom prepožičaní a spoločnom užívaní kultúrnych miestností školy. Prenájom sa týkal školskej telocvične, eventuálne vďaka javisku a balkónu, ktoré boli jej súčasťou, využívanej aj na kultúrne ciele. Ešte toho roku sa vrámci širšej prestavby školy (nadstavba piateho podlažia, prístavba laboratórií a dielní, prístavba novej telocvične) spomínané priestory upravili a divadlo tu začalo pôsobiť o rok neskôr. Príležitostne však vystupovalo aj v iných kultúrnych zariadeniach mesta, napr. v historickej budove Štátneho divadla, kine Dukla, alebo mestskom športovom centre.  Získanie miestností  na strednej škole poskytlo pre divadlo najnevyhnutnejšie priestory, no naďalej zápasilo s ich nedostatkom, najmä pre zabezpečenie administratívnej, technickej a umeleckej prevádzky. Ešte pred vznikom košickej inštitúcie žiadalo Maďarské oblastné divadlo Mestský národný výbor v Košiciach o pridelenie budovy osobitnej školy, ležiacej v blízkosti novozískaných priestorov priemyslovky. V budove však po nákladných úpravách umiestnili Dom pionierov a mládeže a divadlo muselo na dlhé roky umiestniť svoje administratívne a prevádzkové priestory do nevyhovujúcej budovy na Tajovského ulici 12. V polovici 70-tych rokov sa nakrátko objavila myšlienka postavenia novej divadelnej budovy (výstavbu naplánoval Útvar hlavného architekta v meste), no tá sa nerealizovala a ani opätovná iniciatíva divadelníkov  získať priestory bývalej osobitnej školy, prípadne bávalej synagógy koncom roku 1989 nevyšla.

Po politických zmenách v roku 1989 došlo k osamostatneniu súboru od komárňanského divadla a vzniklo samostatné divadlo pod názvom Košické divadlo Thália Színház.   V roku 1993 odkúpilo staršiu budovu, v ktorej sa po následnej úprave a rekonštrukcii v rokoch 1994-2002 umiestnilo nové divadelné štúdio, administratívne priestory a spoločenské centrum (autori rekonštrukcie Peter Pásztor, Radoslav Jankovič). Dostala pomenovanie Divadelné štúdio Máraiho. Divadlo naďalej využíva aj priestory školy, ktoré prešli v roku 2005 rekonštrukciou.Vymenili sa sedadlá v hľadisku, čo malo za následok zníženie počtu sedadiel z pôvodných 320 miest na súčasných 250 miest. Javisko dostalo nový povrch, vo vstupných priestoroch sa zmodernizovali sociálne zariadenia, šatňa a spoločenská miestnosť.

Objekt  Košického divadla Thália a strednej odbornej školy sa nachádza v historickom jadre mesta, neďaleko centrálneho námestia,  ako nárožná budova na križovatke ulíc Mojmírová a Grešáková. Divadlo je umiestnené v staršej funkcionalistickej budove z 30-tych rokov, orientovanej do ulice Mojmírovej. Na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse je tvorená nízkou dvojpodlažnou podnožou a päťpodlažnou hranolovou nadstavbou nad južnou časťou objektu. Pôvodne bola nadstavba štvorpodlažná, najvyššie podlažie nadstavali počas prestavby v 60-tych rokoch. Zo západnej strany budova pokračuje bočným krídlom, orientovaným do ulice Grešákovej, ktoré spolu s  prístavbami novej telocvične a dielní vo dvore zo 60-tych rokov využíva škola. Horizontálnu podnož predného krídla objektu tvorí kompaktná hmota s mierne vysunutým poschodím, členená radmi súvislých horizontálnych okien. V šírke vertikálnej nadstavby je prízemie doplnené pomerne úzkymi, na šírku orientovanými výkladmi a hlavným vstupom uprostred. Vertikálnu, 5-osovú nadstavbu s mierne do úzadia zatlačenou čelnou fasádou členia po celej dĺžke čelnej fasády prebiehajúce balkóny, lícujúce s plochou predsunutého prvého poschodia. Za nimi sú umiestnené na šírku orientované trojdielne obdĺžnikové okenné otvory.  Výrazný horizontálny charakter fasády, ktorý týmto vzniká,  vyvažujú v menšej miere vertikálne orientované okenné rámy.  Plná plocha fasády je ponechaná bez členenia, omietnutá, jediným výzdobným prvkom je ozdobný nápis THÁLIA nad vstupom do divadla. 

Bočnú fasádu predného krídla členia tri horizontálne pásy malých okienok na prízemí, veľké pravouhlé okno na každom z vyšších podlaží a úzky vertikálny okenný pás, prebiehajúci takmer v celej výške fasády nad bočným vstupom. Bočné krídlo, ktorým fasáda pokračuje pozdĺž Grešákovej ulice, je 18-osové, členené pravidelným rastrom jednoduchých pravouhlých okených otvorov a vstupom v šírke 12-stej a 13-stej okennej osi na prízemí.         

V západnej časti prízemia, v šírke vertikálnej nadstavby, sa nachádza vstupný vestibul spolu s diváckou šatňou a bufetom. Miestnosť má pôdorys písmena L s dlhším ramenom orientovaným pozdĺž čelnej fasády. Vstup oddeľuje od vestibulu presklenné zádverie, pulty  šatne aj bufetu  sa nachádzajú na bočnej, západnej strane miestnosti, oddelené od seba úzkou priečkou.  Na podlahe je položená kamenná dlažba, maľovka bočných stien, pultov šatne a bufetu, zárubní vstupov aj rámov presklenného zádveria sú tmavozelené, maľovka stropu je ponechaná biela. Zo severnej strany vestibulu sa vstupuje do kratšej priečnej chodby so schodiskovými ramenami na oboch jej koncoch,  vedúcimi na galériu divadelnej sály. Z chodby je zároveň umožnený aj priamý prechod na parter hľadiska.

Divadelná sála má pravouhlý pôdorys s javiskom, zaberajúcim celú šírku severnej steny sály. Na protiľahlej strane na poschodí sa nachádza trojramenná galéria s bočnými ramenami, siahajúcimi do troch štvrtín dĺžky hľadiska. Bočné steny sú pravidelne členené nosnými piliermi, prechádzajúcimi plynulo do vodorovných nosných trámov, vystupujúcich z plochy stropného prekladu. Priestor medzi piliermi je v podobe plytkých ník zatlačený do úzadia, toho času ich však zakrývajú textilné závesy. V ich dolnej časti sú situované vykurovacie telesá, prehradené od voľného  priestoru sály drevenými latkami, uchytenými vo vystupujúcich pilieroch.  Sedadlové rady sú výškovo odstupňované, pričom posledné štyri rozdeľuje v strede vstupný koridor, lemovaný zábradlím. Kombináciou kovových tyčiek a drevených lát korešponduje zábradlie ešte s pôvodnou funkciou priestoru. Drevený obklad sa použil aj na  vrchných a spodných okrajoch parapetu galérie, inak sú steny omietnuté a namaľované šedou maľovkou. Z farebným riešením vstupného vestibulu korešpondujú zelené poťahy kresiel a tiež zelená farba závesov, zakrývajúcich niky bočných stien.

Literatúra, pramene:

[1] Kolár Peter a kol.: Štyridsať rokov Divadla Thália v Košiciach, Maďarské vydavateľstvo Hernád s.r.o. Košice 2009.

[2] Petránsky Ľudo: Peter Pásztor – Začnime hovoriť o dobrej  a zlej  architektúre, [online, 11.1.2011], sprístupnené na http://www.asb.sk/profily/architekt/peter-pasztor-za-nime-hovori-o-dobrej-a-zlej-architekture-196.html.

 

 

autor: Viera Dlhánová

dodatočné informácie

neboli vložené žiadne informácie

pridaj dáta

meno: meno bude publikované

Váš mail nebude publikovaný.

Údaje: prosím, vložte údaje o tomto divadle, minimálne 10 znakov.

štyrimínusdva=