enczsksiplhudeitsvhrespt
navigácia: databáza divadiel
EN | SK

Bábkové divadlo Košice (Rooseweltova ul.)

alias Židovské kasíno
dejiny divadlaprílohytechnické údajeHistoric equipment

významné udalosti

(zobraziť)1910 | construction

dejiny

Formovanie slovenského profesionálneho divadla prebiehalo od dvadsiatych rokov minulého storočia v niekoľkých časových úsekoch. Ako prvý sa vytvoril profesionálny súbor pod hlavičkou Slovenského národného divadla  v Bratislave (1920) a v Košiciach (1924), no z dôvodov finančných, personálnych, a v neposlednom rade i pre absencie hlbšej tradície   bol tento proces pomerne zdĺhavý. K definitívnemu upevneniu  postavenia Slovenského národného divadla došlo až v tridsiatych rokoch 20. storočia. Druhá vlna profesionalizácie slovenského divadelníctva nastala v štyridsiatych rokoch a najmä  po druhej svetovej vojne. V roku 1948 vypracovalo Ministerstvo školstva a osvety Divadelný zákon, ktorým došlo k poštátneniu  všetkých druhov divadla. To otvorilo širokú cestu k postupnému zakladaniu divadelných inštitúcií s krajovou pôsobnosťou na celom území Slovenska.  Ako prvé vznikli v roku 1944 divadlá v Martine a Prešove,  nasledovali ich  mestá Nitra (1949), Zvolen (1949), Žilina (1950), Komárno (1952), Spišská Nová Ves (1957), Banská Bystrica (1959), Trnava (1960) a iné.    Tým sa vytvorila sieť činoherných a operných divadelných súborov, schopná pokryť kultúrne požiadavky celého územia. Zameranie týchto inštitúcií, orientovaných prevažne na dospelého diváka, však zanedbávalo detského diváka a tak od začiatku 50-tych  rokov 20.storočia možno na území Slovenska sledovať vznik špecializovaných divadiel pre deti. Spočiatku išlo výlučne o bábkové divadlá (Žilina 1950, Nitra 1951, Bratislava 1957, Košice 1959, Banská Bystrica 1960), doplnené od sedemdesiatych rokov činohernými divadlami (Trnava 1974, Spišská nová Ves 1979). 

Divadelný súbor košických bábkarov vznikol 17. júna 1959 pod názvom Bábkové divadlo Košice a rovnaké pomenovanie používa dodnes. Od začiatku svojho účinkovanie [Súčasný stav materiálno-technickej  základne  Bábkového divadla v Košiciach. In: Bábkové divadlo, Košice, Roosweltova 1:  Lokalitný  program Bábkového divadla  v Košiciach, 25. marca 1982. Príloha k lokalitnému  programu  rekonštrukcie BD Košice, 27.12.1982, vypracoval Anton Duša. Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, sign. č. Z/129. ; Košice, Bábkové divadlo. Projektová úloha. Časť A – sprievodná správa. Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach,  sign. č. Z/134/93.], prípadne od roku 1962 [Aktualizačný list národnej kultúrnej pamiatky, spracovala Mgr. Ďuránová, august 2004. Krajský pamiatkový úrad Košice] užívalo  bývalú spolkovú budovu Židovské kasíno zo začiatku 20. storočia, ktorú si pre svoje potreby adaptovalo. V osemdesiatych rokoch potrebovala budova po dlhoročnom používaní dôkladnú obnovu, čo viedlo k prípravným prácam na jej rekonštrukciu. Vedenie divadla sa v tom čase (1986) dočasne presťahovalo do priestorov bývalej slobodomurárskej lóže. Rekonštrukcia a neskôr aj zamýšľaná prestavba pôvodnej budovy sa však neustále odďaľovala až o ňu napokon divadlo na základe reštitučného konania prišlo (1995). Objekt sa vrátil pôvodným majiteľom, no v súčasnosti je nevyužívaný a chátra. Bábkové divadlo zostalo v priestoroch bývalej slobodomurárskej lóže a v blízkosti ležiacich meštianskych domov, ktoré prešli v období druhej polovice 90-tych rokov adaptáciou pre účely divadla.  

Pôvodnú budovu Bábkového divadla na Rooseweltovej ulici v Košiciach si v roku 1910 postavil kultúrny spolok Košický spoločenský kruh podľa projektu architekta Kolomana Becka [prípadne Bocka. Autori publikácie Architektúra Slovenska v 20. storočí však upozorňujú, že autorstvo nie je isté. – Dulla Matúš, Moravčíková Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, 2002,s. 310].  Bežne bola známa pod pomenovaním Židovské kasíno.

Vznik podobných spolkových inštitúcií je na pôde Uhorska typický pre celé 19. storočie. Bežne sa tak nazývala uzavretá spoločnosť významnejších obyvateľov mesta -  šľachticov, statkárov, úradníkov, inteligencie a neskôr aj mešťanov -  ktorá sa spoločne schádzala v nimi vyhradených priestoroch. Prvé  uhorské kasíno vzniklo údajne práve na území Slovenska, v Bratislave v roku 1925 [Dudeková Gabriela:  Dobrovoľné združovanie na Slovensku  v minulosti [prístupne na internete: H:\divadlo\literatura\kosice babkove divadlo\Gabriela Dudeková - DOBROVOĽNÉ ZDRUŽOVANIE NA SLOVENSKU V MINULOSTI.mht, 26.1.2011]] a v priebehu nasledujúcich desaťročí ho doplnili mnohé ďalšie na území celého Uhorska. Mali prevažne nemecký a maďarský charakter, už z dôvodu národnej príslušnosti vyšších vrstiev obyvateľstva, ktoré tvorili ich členskú základňu. Preto boli ich aktivity nezriedka využívané na pomaďarčovanie inonárodného obyvateľstva.  

Okrem základnej funkcie vzájomného stretávania sa plnili tieto kultúrne spolky aj funkciu vzdelávaciu a osvetovú (prednášky, výstavy, knižnice), v nejednom prípade sa však venovali aj organizovaniu divadiel a tanečných zábav. Preto ak sa  finančne silnejšie spolky rozhodli na miesto prenajímania priestorov postaviť vlastné budovy, nechýbali v nich ani väčšie zhromažďovacie sály. Z tohto dôvodu  v neskoršom období dochádzalo práve k adaptácií takýchto budov pre potreby kín, či divadiel (napr. Veľké kasíno v Košiciach).

Zhromažďovaciu sálu na poschodí mal aj objekt Židovského kasína, a okrem  spolkových miestností tu bola i kaviareň. Objekt postavili v radovej zástavbe ako  štvorkrídlovú stavbu na pravouhlom pôdoryse s otvoreným vnútorným dvorom. Má dve nadzemné a jedno podzemné podlažie. Suterén slúžil pre sklady potravín a nápojov, uhlia a kotolňu.  V prednom krídle na úrovni prízemia sa rozprestierala veľká ústredná hala kaviarne. Po ľavej strane bol situovaný výčap,  prístupný priamo z ulice a po pravej strane chodba, vedúca ku schodiskovej hale v bočnom, západnom krídle. Predné krídlo ukončovala od strany vnútorného dvora podlhovastá miestnosť šatne pre členov spolku a ich hostí. Za schodiskovou halou pokračovalo západné bočné krídlo bytom domovníka a menším schodiskom v juho-západnom rohu objektu. Celé zadné krídlo pozostávalo s rozdielne veľkých ubytovacích miestností, prístupných z dvora. Východné bočné krídlo slúžilo ako sklad a kuchyňa. Najvyššie podlažie predného krídla zaberala sála, ostatné krídla slúžili pravdepodobne pre spolkovú činnosť, pre nezachované pôvodné plány menovaného  podlažia ich však nemožno bližšie špecifikovať.

Reprezentatívna fasáda, orientovaná smerom k ulici, nesie znaky geometrickej secesie. Je dvojposchodová, 5-osová, členená v 2. a 4. okennej osi vystupujúcimi rizalitmi s ukončujúcimi štítmi s vybranými oblúčikmi po oboch stranách. Nad strešnou atikou ich ukončujú lucerny so zvonovou strechou. Horizontálne ju člení sokel a kordónová rímsa so zuborezom medzi prvým a druhým podlažím. Ukončená je atikou s náznakom balustrádového múrika, prerušenou v mieste 2. a 4. okennej osi už spomínanými štítmi rizalitov. Fasádu člení pravidelný rytmus pravouhlých okenných otvorov, doplnený v krajných osiach na prízemí vstupmi. Tieto vstupy majú nad horným priečnikom pravouhlý svetlík, členený vertikálne na tri diely. Svetlík na východnej krajnej osi  rámuje hladká šambrána, druhý svetlík má listový akantový pás, zdôrazňujúci význam tohto hlavného vstupu. Tri prostredné pozdĺžne okná zasadené do plytkých ník majú pravidelné vertikálne a horizontálne členenie na šesť okenných tabúľ. Najširší - prostredný okenný otvor  má i hladkú šambránu. Nad svetlíkmi krajných osí aj oknami prostredným sa ešte nachádzajú hladké suprafenestrové pásy.  Okenné otvory horného podlažia majú rovnako pravouhlú formu a výrazne vertikálnu orientáciu, ktorú podporuje aj ich spojenie s nadokennými svetlíkmi. Deliaca nadokenná priečka medzi oknom a svetlíkom má oblú formu s výrezom spodnej hrany  vo forme oslieho chrbta. I okná horného podlažia členia subtílne vertikálne a horizontálne priečky na 6 tabúľ, svetlíky sú členené robustnejšími piliermi na tri, v prípade prostredného na päť dielov.  Okenné otvory krajných a prostrednej osi rámujú zvislé festóny, vo vystupujúcich rizalitoch sú festóny vysunuté až do ukončujúcich štítov. Spodnú časť fasády zhruba do polovice prízemia, v prípade rizalitov do výšky polovice druhého podlažia, člení pásová rustika, použitá rovnako i v hornej pätine výšky fasády. Menšie termálne okná členia aj všetky štyri strany lucernových nadstavieb.

Po vyvlastnení majetku košických židov a pridelení budovy košickému bábkovému divadlu došlo k bližšie nešpecifikovaným nevhodným úpravám v interiéri a k hlavnému objektu bola z južnej strany pristavaná jednopodlažná stavba šatne [Aktualizačný list národnej kultúrnej pamiatky, spracovala Mgr. Ďuránová, august 2004. Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.]. Napriek vykonaným úpravám však objekt pre potreby divadla nevyhovoval, čo viedlo v roku 1967 k myšlienke výstavby novej budovy. Ateliér Scénografického ústavu v Prahe vypracoval Projektový zámer, no myšlienka sa nerealizovala. O desať rokov neskôr sa objavila opäť, tentoraz vo forme plánovanej výstavby Kultúrno-spoločenského centra, ktoré by zastrešilo aj košických bábkohercov. Plánovaná výstavba ovplyvnila aj prístup k existujúcej budove, na ktorej sa napriek zlému stavu robili iba najnevyhnutnejšie opravy a úpravy.  O jej dôkladnej rekonštrukcii sa rozhodlo až v 80-tych rokoch, keď došlo k zápisu budovy do zoznamu národných kultúrnych pamiatok mesta Košíc a bolo zároveň jasné, že tu bábkari ostanú aj naďalej.  Kapacitné problémy zároveň nadhodili otázku rozšírenia pôvodnej budovy o modernú prístavbu. Po vypracovaní viacerých alternatív, počítajúcich z rôznou mierou zásahu do historického objektu a ich zhodnotení sa nakoniec rozhodlo, že počas stavebných prác dôjde k rekonštrukcii severného krídla, vybúraniu dvorných krídel v celom rozsahu a ich nahradeniu päť podlažnou novostavbou (4 nadzemné) vrátane zastavania vnútorného dvora. Orientácia divadelného priestoru sa mala pootočiť o 90° v smere sever-juh, s tým že hľadisko by sa nachádzalo v priestoroch bývalej sály a hľadisko sa zriadilo v bývalom dvore.  Hľadisko malo mať kapacitu 200 sedadiel pre dospelých vo forme dvojsedadiel, ktoré by v prípade detského diváka poskytovali dostatočný priestor pre tri osoby a teda kapacita pri detských predstaveniach by sa zvýšila na 300 miest.  Dvojitých sklopením sedadlovej časti sa mohla upraviť aj výška sedadla tak, aby poskytovalo dostatočnú výšku aj pre menšie deti. V modernej prístavbe sa mali vybudovať prevádzkové a administratívne priestory divadla, bufet a priestory klubu. Priestory vstupnej haly a šatne sa zamýšľali alternatívne využívať aj pre realizáciu predstavení.

 

 

Literatúra, Pramene:

[1] Mihóková, Mária: Výtvarný život  a výstavba  Košíc v rokoch 1848-1918, Štátna vedecká knižnica v Košiciach 1986. 

[2] Dulla Matúš, Moravčíková Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, 2002,s. 310.

[3] Kolcun, Milan: Potulky po Košiciach, Vydavateľstvo JES Košice 2009.

[4] Němec Zdeněk, Duchoň Jozef, Rybárová  Kristína: Košice 1780-1918, Pergamen Sečovce 1994.   

[5] Dudeková Gabriela:  Dobrovoľné združovanie na Slovensku  v minulosti [prístupne na internete: H:\divadlo\literatura\kosice babkove divadlo\Gabriela Dudeková - DOBROVOĽNÉ ZDRUŽOVANIE NA SLOVENSKU V MINULOSTI.mht, 26.1.2011

[6]  Projektový ústav kultúry, Bratislava, S4 Prešov:  Košice-  Bábkové divadlo, Roosweltova č.1, Architektonická štúdia: január-máj 1983, autor L.  Fischer. Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, sign. č. Z/129.

[7] Košice, Bábkové divadlo. Projektová úloha. Časť A – sprievodná správa. Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, sign. č. Z/134/93, Z/133/93.

[8] Aktualizačný list národnej kultúrnej pamiatky, spracovala Mgr. Ďuránová, august 2004. Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.

[9] Projektový ústav kultúry Bratislava: Košice. Rooseweltova č.1, bábkové divadlo. Úvodný projekt. Hl. projektant Ing. Arch. Fischer, 1988. Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, inv. č. Z/135/93.

[10] Projektový ústav kultúry Bratislava, Stredisko Prešov: Košice- bábkové divadlo. Štúdia interiéru, február 1988, vypracoval L. Fischer. Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, inv. č. Z/132/93.

[11] Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany  prírody  Prešov: Košice – Bábkové divadlo. Zámer obnovy  pamiatky  a zásady  pamiatkovej  úpravy, vypracovala Darina Petranská,  marec 1982. Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, inv. č. Z/22.

[12] Pôvodné plány budovy Košického spoločenského kruhu, Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, inv. č. A 2735/2, A 2735/3, A 2735/4.

 

 

autor: Viera Dlhánová

dodatočné informácie

neboli vložené žiadne informácie

pridaj dáta

meno: meno bude publikované

Váš mail nebude publikovaný.

Údaje: prosím, vložte údaje o tomto divadle, minimálne 10 znakov.

deväťplusosem=