Slovenské národné divadlo - novostavba
Slovenské národné divadlo | |
Ukáž na mape | http://www.snd.sk/ |
významné udalosti
ľudia
Paňák, Pavol - slovenský architekt
Vyštudoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (absolvoval v roku 1972). Pracoval v bratislavskom Štátnom projektovom a typizačnom ústave. Roku 1990 si spolu s Petrom Bauerom, Martinom Kusým ml. a Eduardom Šutekom založil projektový ateliér BKPŠ, kde pôsobí dodnes.
V roku 1979 táto trojica architektov zvíťazila v súťaži na novostavbu Slovenského národného divadla v Bratislave.
Kusý, Martin, ml. - slovenský architekt
Architektúru študoval v Bratislave (Slovenská vysoká škola technická) a Prahe (Akadémia výtvorných umení). Pracoval v Štátnom projekčnom a typizačnom ústave v Bratislave. V roku 1990 založil spolu s P. Bauerom, P. Paňákom a E. Šutekom projektový ateliér BKPŠ.
V roku 1979 spolu s Martinom Kusým a Pavlom Paňákom zvíťazil v súťaži na novostavbu Slovenského národného divadla v Bratislave.
Bauer, Peter - slovenský architekt
Absolvoval štúdium architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V roku 1990 založil s architektami Martinom Kusým, Pavlom Paňákom a Eduardom Šutekom ateliér BKPŠ.
V roku 1979 táto trojica architektov zvíťazila v súťaži na novostavbu Slovenského národného divadla v Bratislave.
dejiny
Slovenské národné divadlo, novostavba
Inštitúcia Slovenského národného divadla vznikla v roku 1920, dva roky po skončení prvej svetovej vojny, rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov. V prvých rokoch svojej existencie mala svoju stálu scénu jedine v hlavnom meste slovenskej časti štátu, v Bratislave, z ktorej podnikala cesty za divákmi po celom území Slovenska. Miesto si našla v historickej budove býv. Mestského divadla v Bratislave. Tu sa z počiatku striedali divadelníci s nemeckými a maďarskými súbormi až do ich postupného zániku v tridsiatych rokoch 20. storočia. Hoci sa už od začiatku divadelnej činnosti pociťoval nedostatok priestorov pre účinkovanie všetkých troch divadelných súborov, problém sa kvôli nedostatku financií na postavenie novej špecializovanej budovy riešil dlhé obdobie iba provizórne. V roku 1930 sa činohra presťahovala do priestorov vtedy postaveného Živnodomu a začala svoje pôsobenie pod názvom Slovenské národné divadlo – Ľudové divadlo. Po krátkom čase ju však rôzne technické závady a nedostatky prinútili k opätovnému návratu do historickej budovy bývalého mestského divadla. Definitívne sa z budovy odsťahovala v roku 1955, keď sa dokončila budova Divadla Pavla Országha Hviezdoslava. Divadelný súbor baletu a opery zostal pôsobiť v historickej budove. Napriek tomu však historická budova nespĺňala kapacitné požiadavky a navyše boli jej zariadenia zastarané a v havarijnom stave. Rekonštrukcia v rokoch 1969-1972 niektoré nedostatky odstránila, vývoj divadelníctva si však už žiadal iné – pokrokovejšie priestorové a technické vymoženosti, a tie už presahovali možnosti budovy. Čoraz viac sa diskutovalo o potrebe novej. Prvé kroky sa urobili už v rokoch 1956-1960, no ukázalo sa, že „na túto úlohu nie je dostatočne pripravený ani príslušný orgán národného výboru Bratislavy (útvar územného plánu).“ [FISCHER, Ján: Myslíme aj na divadlá, in: Slovenské divadlo, roč. XXII., 1974, č.3, s. 379-382.] Ani verejná vyhľadávacia súťaž nepriniesla výsledky. V roku 1968 došlo k federatívnemu usporiadaniu štátu, čo podnietilo vedúcu politickú stranu o.i. dobudovať sieť celonárodných kultúrnych ustanovizní. Silným podnetom bola aj anketa odborného časopisu Slovenské divadlo, ktorá sa už od začiatku 70-tych rokov zaoberala situáciou v slovenskom divadelníctve.
Koncom sedemdesiatych rokov Ministerstvo kultúry vymenovalo prípravnú koncepčnú komisiu pre výstavbu novej budovy SND, ktorá mala navrhnúť primerané riešenie. Prebiehali početné diskusie o otázke potreby novej budovy národného divadla, jeho eventuálneho umiestnenia, formy a využitia dovtedajších priestorov SND. Všeobecne prevládala myšlienka situovať novostavbu na dunajské nábrežie, pričom sa v niektorých prípadoch hovorilo už aj o súčasnom mieste umiestnenia SND. V otázke formy divadla sa presadila myšlienka trojdivadla (činohra, balet, opera) v jednej budove, hoci ešte v diskusii časopisu Slovenské divadlo existovali aj iné, hoci menšinové alternatívy - vybudovať pre súbory SND samostatné budovy.
Na umiestnenie novostavby divadla bolo koncom sedemdesiatych rokov vypísaných niekoľko verejných aj vnútropodnikových vyhľadávacích súťaží. Uvažovalo sa o lokalite dunajského nábrežia, a to jeho ľavej aj pravej strany a lokalite vo vnútri mesta – v jeho centrálnej mestskej oblasti. Nakoniec sa vybralo územie na ľavom brehu Dunaja, v zóne Martanovičová. Jednalo sa o lokalitu po bývalej rafinérii minerálnych olejov Apollo, ktorá zostala po vojne značne zdevastovaná. Možnosti pre jej kultúrno-spoločenské využitie však už boli známe od začiatku 60-tych rokov, kedy vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na lokalizáciu budúceho zhromažďovacieho námestia mesta s pomníkom V.I. Lenina (1962-1963) a víťazný návrh upozornil práve na túto lokalitu. Krátko na to, keď sa objavila potreba vybudovať Tlačový kombinát vydavateľstva Pravdy, došlo k vypísaniu ďalšej, tentoraz oficiálnej verejnej anonymnej urbanisticko-architektonickej súťaže pre túto lokalitu. Malo tu vzniknúť vládne, reprezentačné a kultúrno-spoločenské centrum, obsahujúce o.i. už aj budovu divadla malých divadelných foriem. Na túto myšlienku nakoniec nadviazalo aj rozhodnutie o umiestnení budovy Slovenského národného divadla.
Ku dňu 1. mája 1979 bola vypísaná celoštátna verejná anonymná urbanisticko-architektonická súťaž, v ktorej porota 25.2.1980 udelila 1. zníženú cenu súťažnému návrhu architektov Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák. Víťazný projekt sa stal podkladom pre spracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie novostavby. S výstavbou sa začalo v roku 1986. Dlhé obdobie výstavby i pomery po 1989 však spôsobili ochabnutie záujmu o novostavbu divadla. Kvôli finančným problémom sa dokončenie budovy viackrát odkladalo, v roku 2007 vláda dokonca uvažovala o jej odpredaji. Od tohto zámeru však odstúpila a novostavbu Slovenského národného divadla dokončili v roku 2008. Autormi interiérového riešenia sú Eduard Šutek, Alexandra Kusá.
Budovanie Národných scén a ich reprezentačných stánkov je príznačné najmä pre obdobie 19.storočia a začiatok 20.storočia, kedy sa spájalo s bojom za národné sebaurčenie malých národov v Európe. V tomto období sa aj Slováci pokúsili o postavenie svojho Národného divadla (v 60-tych rokoch v Liptovskom Mikuláši), tieto snahy však stroskotali na nedostatku politických, spoločenských aj kultúrnych predpokladov. Slovenské divadelníctvo existovalo po celé 19. storočie na báze ochotníctva, na mnohých miestach ešte skôr pripomínalo ľudové divadlo. Neexistovala systematickejšia práca (ešte na konci storočia v najväčšom centre divadelníctva - v Martine, hrávali divadelné predstavenia iba niekoľkokrát do roka), na divadlo neboli kladené vyššie nároky. Neexistoval preto pevnejší základ, na ktorom by mohla myšlienka budovy pre slovenské divadlo stáť. Predstavitelia národného obrodenia si navyše zvolili viacero prostriedkov seba reprezentovania, ku ktorým patrila najmä literatúra a ľudové umenie. Aj divadlo tu zohrávalo svoju rolu, nebola však natoľko výrazná ako napríklad v prípade českého národa. Z toho dôvodu sa snahy slovenských národovcov upriamili na postavenie multifunkčnej budovy Matice Slovenskej a neskôr Národného domu. Ich súčasťou boli aj divadelné sály, boli však rovnocenné s priestormi pre iné národné inštitúcie.
Ďalšie pokusy o postavenie Národného divadla prebehli v 20-tych rokov 20.storočia. Išlo však výlučne iba o praktické dôvody (kapacitné nedostatky), ktoré ich podnietili, preto sa pri problémoch s financiami problém radšej riešil provizórne (úpravou priestorov Živnodomu). Aj posledný – úspešný pokus vychádzal z čisto praktických dôvodov. Myšlienka národného stánku divadelníctva sa natoľko nezdôrazňovala. Výstavba divadla bola skôr záujmom Bratislavy ako celého štátu, kde už existovali alebo sa stavali nové „slovenské“ divadlá. Spoločenské vnímanie sa však obrátilo po roku 1989, kedy nastali problémy s financovaním a reálne hrozilo, že sa budova odpredá. Vtedy sa opäť vynorila myšlienka slovenského „národného“ divadla, ktoré by si Slováci mali postaviť. Napriek tomu, že sa nestretla s výraznejším záujmom občanov, možno novostavbu divadla chápať ako oneskorené realizovanie myšlienok Národných divadiel spred sto rokov.
Budova Slovenského Národného divadla sa vybudovala ako dvojdivadlo opery a činohry s dvoma sálami a štúdiom, situovaných v dvoch relatívne samostatných stavbách. Celý objekt je postavený na vyvýšenou plateau. Navonok majú obe hmoty budovy formu pravouhlého kubusu, nad ktorým vyčnieva nadstavba javiskového povraziska. Zo západnej strany je situovaná menšia budova činohry, z východnej strany sa na ňu napája rozľahlejšia budova opery. Prepájajúcim prvkom je tu zasklená kovová konštrukcia reprezentačného schodiska. Zo strany nábrežia je do oboch kubusov divadla vyrezaný polkruhový výsek vstupného nádvoria. Celé konvexné vstupné priečelie, ktoré takto vzniklo, je od II. nadzemného podlažia riešené ako plnozasklená stena, rozdelená v strede čelnou stenou schodiskového telesa. Ostatné fasády sú obložené bielym spišským travertínom, pravidelne členeným veľkými plochami výrazne horizontálnych okien. Obe sály – činoherná aj operná, sú komponované diagonálne do oboch kubusov, v priestore medzi nimi ich navzájom prepájajú zhromažďovacie priestory so šatňou a bufetom. Ústredným prvkom je už spomínané reprezentačné schodisko s reliéfom Prameň od Petra Bauera, Dušana Buřila na jeho začiatku. Na celej ploche reprezentačných priestorov sa podobne ako v exteriéri uplatnil obklad spišským travertínom. Sály boli navrhnuté tak, aby spĺňali súčasné nároky na divadelnú prevádzku. („Zadná stena hľadiska je spúšťacia, vďaka čomu sa sála činohry v čase vstupovania a prestávok priestorovo spája s foyerom. Vo vzťahu k javisku je možné vytvoriť tu divadelný priestor od klasického až po arénový.“ [BAUER, Peter, KUSÝ Martin, PAŇÁK Pavol : Slovo autorov, in: Projekt, roč. 22, 1980, č.10, s.7-8.]). Hľadiská oboch sál majú pôdorys trojuholníkového výrezu kruhu, v zadnej časti oboch sa nachádzajú balkóny. Reprezentačný charakter im dodáva obloženie stien spišským travertínom. Tretím divadelným priestorom je experimentálna scéna - Štúdio, situované na mieste styku oboch divadelných budov. Herecké šatne a zamestnanecké prevádzky obklopujú javiskové priestory opery i činohry. Herci a zamestnanci majú vyčlenený osobitný vstup zo severnej strany, riaditeľstvo divadla má rovnako vlastný vstup s osobitným vertikálnym jadrom zo západnej strany objektu. Na najvyšších podlažiach oboch divadiel sú skúšobné priestory. Okrem samotnej divadelnej činnosti môže budova Slovenského národného divadla slúžiť aj na iné kultúrne a spoločenské akcie. Súčasťou vstupných foyerov sú výstavné priestory, použiteľné nezávislé od divadelnej prevádzky ako autonómne výstavné siene, reštaurácia, klub a espreso. Polkruhovité usporiadanie čiel oboch budov umožnili pred samotným objektom vznik kruhového námestia, vytvárajúceho kontinuitný prechod medzi interiérom a exteriérom. „(...) vytvára akoby náruč pre rozličné spoločenské aktivity človeka v exteriéri i interiéri SND, predznačuje zhromaždenie, zážitok – to je vlastne scéna pre divákov z exteriéru i z foyerov a vestibulu (...)“ [BAUER, Peter, KUSÝ Martin, PAŇÁK Pavol : Slovo autorov, in: Projekt, roč. 22, 1980, č.10, s.7-8. ] Takéto riešenie do určitej miery už predznamenávalo všeobecnejšiu tendenciu v tvorbe divadelných priestorov (bábkové divadlo v Bratislave, Banskej Bystrici), snažiacich sa o rozšírenie fenoménu divadla aj do širšieho okolia samotnej stavby. Výtvarným dotvorením nádvoria je plastika Fontána od autorov Alexandra Bilkoviča, Iľja Skočka a Pavla Bauera a plastika Vodná kaskáda v strede nástupného schodiska od Petra Rollera.
Plocha nevyužívaných pozemkov, na ktorej sa budova divadla postavila, umožnila architektom na rozdiel od iných novostavieb divadiel určiť podobu celého okolia, pričom sa budova divadla stala jeho dominantným prvkom. Po prvýkrát bola divadlu pridelená rola stať sa formotvorným činiteľom pre výstavbu celej štvrte, a spolu byť „architektonicko-urbanistickým pendantom k historickým dominantám mesta, ktorý bude symbolizovať (...) socialistickú súčasnosť a socialistický životný štýl.“ [7] Prostredníctvom priehľadov architekti pri riešení kompozičnej skladby objektu zohľadňovali aj väzby budovy na dve charakteristické znaky mesta – Dunaj a Bratislavský hrad. „Uvedené dva momenty určili základnú osnovu stavby pôdorysne rozvíjanú harmonicky v smere vertikálnej /os I. sever-juh/ a horizontálnej /os II. východ – západ/ osi.“[ ŠPTÚ Bratislava, Ateliér 07, Novostavba SND Bratislava. Úvodný projekt 2. stavby. Textová časť. Dokumentácia výtvarného dotvorenia architektúry Novostavby SND, február 1985].
Literatúra, pramene:
[1] Redakcia: Novostavba Slovenského Národného divadla očami architektov, in: Arch, roč. 10, č.2, február 2005. s. 40-46.
[2] FAŠANG, Vladimír:Novostavba Slovenského národného divadla. Výsledky súťaže, in: Projekt, roč. 22, November 1980, č. 10, s. 5.
[3] ZMETÁK, Ernest: Na margo súťaže pre novostavbu SND, in: Literárny týždenník, roč. II., piatok 2. júna 1989, č. 22, s. 14.
[4] MAŤAŠÍK, Andrej: Posledné dejstvo budovania novostavby Slovenského národného divadla v Bratislave. Výber z archívnych materiálov a spojovacie
texty, in: Slovenské divadlo. Revue dramatických umení, roč. 55, 2007, č.2, s. 245-327.
[5] MICHÁLEK, Juraj: Súťaž na Slovenské národné divadlo, alebo..., in: Projekt, roč. 32, 1990, č. 5-6, s. 72-73.
[6] MRLIAN, Rudolf:Nová budova SND - nové umelecké rozmýšľanie, in: Slovenské divadlo, Revue dramatických umení, ročník 55, 2007, č.2, s. 151-
162.
[7] HORNÁK, Gerhard, KUZMOVÁ Michaela (zostav.):Zborník súťažných návrhov na riešenie novostavby Slovenského národného divadla
v Bratislave, Bratislava 1983.
[8] BAUER Peter, KUSÝ, Martin, PAŇÁK Pavol: Novostavba SND v Bratislave. O úvodnom projekte druhej stavby, in: Projekt, roč. 28, č.3, 1986, s. 21-
31.
[9] (Autor neuvedený): Projekt nového Slovenského národného divadla, in: Projekt, roč. 26, 1984, č.9, s.27-31.
[10] ŠTEIS, Rudolf: Významný podiel pre urbanizmus a architektúru I.časť, in: Projekt, roč. 22, 1980, č.10, s.7-8.
[11] ŠTEIS, Rudolf: Významný podiel pre urbanizmus a architektúru II.časť, in: Projekt, roč. 23, 1981, č.1-2, s. 58-59.
[12] BAUER Peter, KUSÝ Martin, PAŇÁK Pavol: Deväťsto metrov nového nábrežia, in: Projekt, roč. 24, 1982, č.10, s. 30-35.
[13] GÜRTLER, Ivan: Realizácia, ktorá určila kritéria dostavby, in: Projekt, 1996, č.4, s. 34-37.
[14] ZALČÍK, Peter: Projekt nového Slovenského národného divadla, in: Projekt, roč. 26, 1984, č.9, s. 27-31.
[15] (Autor neuvedený): Súťaž na SND, rubrika súťaže, in: Projekt, roč. 21, 1979, č. 5, s. 50.
[16] FISCHER, Ján: Myslíme aj na divadlá, in: Slovenské divadlo, roč. XXII., 1974, č.3, s. 379-382.
[17] Redakcia: Potrebujeme nové divadelné budovy. Anketa, in: Slovenské divadlo, roč. XXII., 1974, č. 3, s. 358-378.
[18] MISTRÍK Miloš a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí, Veda. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava
1999, ISBN 80-224-0577-9, s. 80.
[19] (Autor neuvedený): O nové činoherné divadlo v Bratislave, in: Naše divadlo, ročník I., 14. októbra 1928, č. 5, s.14-15.
[20] (Autor neuvedený): Veľký sviatok Slovenského divadelníctva. K otvoreniu novej ľudovej scény v Bratislave, in: Naše divadlo, roč. II., 19. marca
1930, č. 17, s. 5-6.
[21] Zápasy o reprezentatívnu scénu národov strednej Európy. Zborník materiálov zo seminára,vydal Zväz slovenských dramatických umelcov v
Bratislave pre vnútornú potrebu, Bratislava 1984.
[22] BAUER, Peter, KUSÝ Martin, PAŇÁK Pavol : Slovo autorov, in: Projekt, roč. 22, 1980, č.10, s.7-8.
[23] ŠPTÚ Bratislava, Ateliér 07, Novostavba SND Bratislava. Úvodný projekt 2. stavby. Textová časť. Dokumentácia výtvarného dotvorenia architektúry Novostavby SND, február 1985.
autor: Viera Dlhánová
Viera Dlhánová:
Divadlo Aréna, Štátne divadlo Košice , Staré divadlo Karola Spišáka, Slovenské komorné divadlo, Mestské divadlo Žilina, Divadlo Andreja Bagara, Empírové divadlo, Štátna opera Banská Bystrica, Divadlo Nová scéna , Mestské divadlo Pavla Orszagha Hviezdoslava, Štúdio L+S, Slovenské národné divadlo - novostavba, Jókaiho divadlo , Slovenské národné divadlo - historická budova, Dom kultúry, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Spišské divadlo, Mestské divadlo, Bratislavské bábkové divadlo, Bábkové divadlo na Rázcestí, Divadlo Jonáša Záborského - novostavba, Divadlo Jonáša Záborského - historická budova, Malá scéna Štátneho divadla Košice, Bábkové divadlo Košice, Bábkové divadlo Košice (Rooseweltova ul.), Košické divadlo Thália Színház. Divadelné štúdio Máraihododatočné informácie
neboli vložené žiadne informácie
pridaj dáta